Úroveň umenia v krízovom období
Naše kultúrne inštitúcie, ktoré niekedy v minulosti prekvitali, dnes čelí drastickému úpadku. Raz mocné podujatia, ako Bienále ilustrácií v Bratislave, sa dnes stali ilúziou podpory umenia. Mesto, pre ktoré by umenie malo byť zrkadlom hladiny kultúry, sa prepadlo do morálneho bahna, kde sa umenie zredukuje na gýč a nevkus.
Nejasná budúcnosť slovenského umenia
Martina Šimkovičová, napojená na politické štruktúry nášho krajinného umenia, sa tvári ako matka kultúry, avšak opätovne uvrhuje naše galérie do éry bezduchých atrakcí. Žiaľ, kultúrne podujatia sa stali obete politických hier, kde je obohacovanie umenia len obrazom zatuchlých ideálov. Ľudia majú plné zuby povrchnosti a exhibicionizmu, a zatiaľ čo umenie je tolerované, skóre gýču premáva na plný plyn.
Kde sú skutočné hodnoty?
Súčasné podujatia, ako Bienále ilustrácií, nesú na svojich pleciach ťažké dedičstvo, ale akú hodnotu majú dnes? Krásne ilustrované knihy a diela, ktoré by mohli byť ikonické, sú zatlačené do úzadia nekvalitným obsahom. Umenie, ktoré sa zaťažuje stereotypmi, stráca v očiach verejnosti na kredibility. Ako môže byť umenie, ktoré by malo v nás vyvolať hlboké pocity, len prázdnym obalom? Odpoveď je jednoduchá – pokazilo sa.
Arogancia vs. Zodpovednosť
Odkedy sa tím vedený Šimkovičovou dostal k moci, umenie a kultúra klesajú do hlbokého temného miesta, kde je len málo svetla. Ale akú zodpovednosť nesú tí, čo sa rozhodli riadiť slovenské kultúrne inštitúcie? Je správne, že umelci sa musia uchádzať o naše uznanie prostredníctvom umelých efektivit, keď skutočná hodnota zostáva dlhodobo ignorovaná? Pretože cielene manipulovaná kultúra nás tlačí k nekritickému prijatiu a pasívnej rezistencii.
Vyzývame na zmenu
Nie je to len otázka financovania, ale predovšetkým morálneho ustupovania. Umenie, ktoré nemôže odrážať dušu národa, je len prežité. Kritizovať a otvárať témy je potrebné, pretože mlčanie musíme prekonávať. Aby sme zaslúžene kritizovali to, čo ponúkajú dnešné inštitúcie, musíme sa zamyslieť. Je zbytočné sa zmieňovať o gýči a nevkuse, keď reálna kultúra je v ohrození.
Dôvody na znepokojenie
V súčasnom smere sa zdá, že náš kultúrny priestor sa sťahuje do temnoty a apatie. Kde sa nachádza zodpovednosť tých, ktorí bezhlavo vedú kultúru? A prečo ako občania nemáme moc zvoliť iný kurz? Aký obraz o našej kultúre prenášame do budúcnosti, ak len ticho sledujeme rozpad našich umeleckých dedičstiev? Našou úlohou je vyzvať na zmenu. Znížiť tú nebezpečnú maticu, ktorá sa zamotáva do osí, kde sa zabúdajú pravé hodnoty a nekriticky prijať to, čo sa práve predáva.
