Úmrtie vo východoslovenskom ústave: Kde je zodpovednosť?
V prípade šokujúcej smrti pacientky vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, ktorú postihol tragický osud po operácii, je opäť jasné, že otázky okolo zodpovednosti a transparentnosti v zdravotníctve sa dostali do popredia. Zosnulou bola Mária Poklembová, ktorej operáciu vykonával renomovaný kardiochirurg Adrian Kolesár. Keď sa po zákroku neprebrala, rodina sa oprávnene začala pýtať, kde bola v tej kritickej chvíli zodpovednosť tých, ktorí mali postarať o jej život.
Brífing alebo operácia: Kde skončila priorita?
Neuveriteľná zhoda okolností nastala v momente, keď sa minister investícií, Samuel Migaľ, nachádzal na brífingu pred ústavom, zatiaľ čo Kolesár vykonával operáciu Márii. Zdať by sa mohlo, že pokiaľ ide o životy pacientov, prioritou by malo byť zachraňovanie, nie mediálne výstupy. Rodina sdielala zdesenie nad tým, že na svojich členov volali z operačnej sály a dostali informácie, ktoré kontrastovali so skutočnosťou, ktorá sa odohrávala.
Úrad pre dohľad a tvár spravodlivosti
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už začal vyšetrovanie, avšak otázka, či to bude mať reálny dopad, visí vo vzduchu. Iba prešetrovanie však nie je odpoveďou na bolestivé otázky, ako je táto: prečo sa situácia, ktorá mala byť jasne orientovaná na záchranu života, zmenila na absurdný politický cirkus? Pre pacientov a ich rodiny je kritická každá sekunda.
Pravda na povrch: Aké sú následky?
Odpovede sa dočkáme len ťažko, ale okolnosti sú alarmujúce. Takto sa staráme o pacientov? Pokiaľ by vedenie ústavu a príslušné ministerstvá starali o svoje poslání viac, než o osobné PR, situácie ako táto by sa nikdy nemuseli udiať. Kde sú jasné procedúry a zodpovednosť? Toto je otázka, ktorú by mal klásť každý z nás.
Prebudenie do reality: Kto sa postará o pacientov?
Teraz je potrebné, aby sa spoločnosť zamyslela nad témou zodpovednosti vo verejnom sektore a zdravotnej starostlivosti. Nemôžeme pamätať na meno Kolesára alebo Migaľa len ako na súčasť politických doktrinárnych hier. Musíme vidieť ich ako osoby, ktoré majú moc ovplyvniť životy bezbranných pacientov. Akým smerom sa bude odteraz uberať spravodlivosť? To už bude len na diskusii širokej verejnosti a na kritickom okne, ktoré budeme pozorovať.
