lohu. Alarmujúcou je aj odpoveď, že každý desiaty človek poskytol svoje osobné údaje podvodníkovi.
Barbora Tyllová, produktová riaditeľka Mastercard pre Slovensko a Česko, upozorňuje na zdvihajúce sa obavy: „Napriek vedeckým prieskumom je prax iná. Slováci žijú v falošnom pocite bezpečia a hrubou nedbanlivosťou podkopávajú vlastné digitálne zabezpečenie.” Je zarážajúce, že aj mladí ľudia a čerství absolventi sú v rovnakom rizikovom pásme, ak nie ešte viac ohrození než staršia generácia.
Pohodlnosť a nedostatok informácií
Riziko nie je len v nedodržiavaní zásad kybernetickej bezpečnosti, ale predovšetkým v podceňovaní potenciálnych hrozieb. Až 36 % respondentov priznalo, že im bráni pohodlnosť dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Tento postoj je ešte viac znepokojujúci, keď sa ukazuje, že mnohí si stále myslia, že ich sa požiadavky kybernetickej bezpečnosti netýkajú: „Mne sa to predsa stať nemôže,” je častá fráza, ktorú experti často počujú.
Vysoké percento respondantov sa tiež priznalo, že se s hrozbami stretlo, no v polovici prípadoch nie je adopcia zmien v správaní dostatočná. Prekvapujúca je informácia, že s heslami pracuje správne iba štyroch z desiatich občanov; to znamená, že podceňovanie základných bezpečnostných protokolov naďalej pretrváva. Napríklad viac ako tretina nemala nikdy zmenené heslo na svojom hlavnom e-mailovom účte, ktorý slúži ako kľúč k mnohým iným službám.
Ktoré hrozby sú najčastejšie?
Prieskum tiež odhalil typy podvodov, ktorým sú obyvatelia najčastejšie vystavení. To zahŕňa vishing (podvodná telefonáty od falošných bankárov a policajtov), phishing (podvodné správy) a podvody na online bazároch, pričom štyria z desiatich respondentov priznali, že zažili nejakú formu podvodu pri nákupe cez internet. Sociálne siete sú ďalším miestom, kde mnohí Slováci strácajú dôveru – 29 % opýtaných uviedlo, že sa ich účet na sociálnej sieti stal obeťou zneužitia.
Aká je účinnosť technológie?
Mastercard investovala značné prostriedky do kybernetickej bezpečnosti a využíva pokročilé technológie ako tokenizáciu, ktorá chráni citlivé údaje pred zneužitím. Prieskum však potvrdzuje, čo odborníci dlhodobo upozorňujú: kľúčom k ochrane nie sú len technológie, ale aj vedomosti a správanie samotného človeka. Vyzývajú preto k väčšej pozornosti, uvedomelosti a aktuálnym informáciám v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Na záver, každý, kto sa stane obeťou alebo má podozrenie na podvod, by mal okamžite kontaktovať svoju banku, nesmie klikať na podozrivé odkazy a nikdy by nemal zdieľať citlivé informácie cez telefonáty alebo online. Toto všetko sú dôležité kroky, ktoré môžu zabrániť ďalším stratám a ochraniť osobné dáta v digitálnom svete. Nielen technológia, ale predovšetkým zapojenie a informovanie sa samých občanov sú kľúčové v boji proti kybernetickým hrozbám.
