Ficov kamarát spájaný s „ľudským safari“ v Sarajeve? Talianske vyšetrovanie otvára temnú kapitolu
Robert Fico, slovenský expremiér, je spájaný s kontroverznými praktikami, ktoré sa odohrávali počas vojny v Bosne a Hercegovine v 90. rokoch. Talianska prokuratúra začala vyšetrovanie podozrení o takzvanom „ľudskom safari“, kde bohatí turisti mali platiť za možnosť strieľať na civilistov z bezprostrednej blízkosti. Tieto šokujúce informácie vyvolali zdesenie, keďže ide o morálne a etické otázky, ktoré by mali byť plne preskúmané.
Podľa správ a svedectiev, tento extérmny turizmus umožňoval návštevníkom z Talianska a iných krajín zahrať si na ostreľovačov s nevinnými civilnými obyvateľmi ako cieľmi. Tieto praktiky sa údajne začali v roku 1993, pričom niektorí svedkovia uvádzajú, že za jednotlivé zásahy existovali osobitné „tarify“ na zastrelenie rôznych osôb – muža, ženy či dokonca dieťaťa.
Jedným z najzávažnejších obvinení je spojenie medzi touto temnou kapitolou a súčasným prezidentom Srbska, Aleksandrom Vučićom, ktorý bol v čase vojny známy ako ultranacionalista a dobrovoľník. Jeho údajná úloha v organizovaní týchto „safari“ a jeho kontakt so slovenským expremiérom Ficom vrhá na celú situáciu nové svetlo.
Vyšetrovanie sa tromfne na hľadanie pravdy a stanovenie potencionálnej zodpovednosti tých, ktorí sa na tomto nehumánnom podnikaní podieľali. Zatiaľ čo niektorí vojaci, ktorí v tom čase pôsobili v okolí Sarajeva, túto tému považujú za „mestský mýtus“, ďalšie dôkazy naznačujú, že existujú vážne indicie o zločinoch voči ľudskosti.
Vo svetle týchto obvinení sa Ficov obraz, ako garanta stability a politickej váhy na Slovensku, zostruje, pretože putá medzi ním a údajným spolupracovníkom v tejto kriminálnej kjucode srbského prezidenta sú stále silnejšie a neodpustiteľnejšie.
Úlohy europolitológov a investigatívnych novinárov ako Ezio Gavazzeni, ktorý zostavil 17-stranový spis pre talianských právnikov, sa stávajú kľúčovými v tomto procese. Ak sa potvrdí, že Vučić, Fico a ďalší politickí aktéri vedeli o praktikách a ich aktívne podporovali, mohlo by to vzbudiť verejné pobúrenie a požiadavky na spravodlivosť nielen zo strany obetí, ale aj medzinárodného spoločenstva.
