Rokovania EÚ a postoj Slovenska k povinnej solidarite
Na rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie v Bruseli, Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra Slovenskej republiky, ostro kritizoval nariadenia EÚ týkajúce sa povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. Slovensko sa domnieva, že si zaslúži výnimku z týchto pravidiel kvôli veľkému počtu ukrajinských utečencov, ktorých krajina prijala od vypuknutia vojny.
Podľa dohody, krajiny EÚ majú v roku 2026 buď prijať určený počet migrantov, alebo zaplatiť finančný príspevok za každého neprijatého jednotlivca, alebo poskytnúť alternatívnu podporu štátom, ktoré sú najviac zaťažené migráciou, ako sú Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko.
Subnet Česko a Poľsko boli oslobodené od povinnosti prispievať do nadchádzajúceho roku, avšak Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí. Šutaj Eštok vo svojom vystúpení upozornil, že je nepochopiteľné, prečo Slovensko nemá rovnakú výhodu, najmä keď krajina zvládla prijať desaťtisíce utečencov.
Minister vyhlásil, že Slovensko, spolu s Maďarskom, nebude podporovať žiadnu alternatívu solidarity, pokiaľ sa neotvoria rokovania o možnej výnimke pre Slovensko. Vláda, ako to naznačuje aj jej programové vyhlásenie, nebude podporovať pakt EÚ o migrácii a azyle ako celok.
Legislatívne zmeny pre azylové konania
Okrem diskusií o povinnej solidarite ministri na zasadnutí zároveň schválili aj legislatívne prvky, ktoré majú za cieľ urýchliť a efektívnejšie riešiť procesy azylových konaní. Tieto zmeny sa týkajú aj definovania bezpečných krajín, ktoré by umožnili lepšie zvládať návraty žiadateľov, ktorí nemajú právo na ochranu v EÚ.
Šutaj Eštok privítal tento krok a zdôraznil, že silná ochrana vonkajších hraníc je kľúčová v boji proti nelegálnej migrácii, avšak vyjadril svoje sklamanie z pomalého postupu legislatívy v tejto oblasti.
Slovensko sa tak ocitá v neľahkej situácii, kedy musí čeliť výzvam migračnej krízy, zatiaľ čo sa snaží ochrániť svoje záujmy a postarať sa o tých, ktorí utekajú pred vojnou a násilím.

