Veľké plány narazili na realitu: Štátny web na porovnávanie cien zíva prázdnotou, ľudia ho ignorujú
Ministerstvo financií prezentuje štátny web na porovnávanie cien ako úspešný projekt, ktorý má naučiť spotrebiteľov šetriť a zároveň údajne znižovať ceny. V skutočnosti však tieto údaje odhaľujú veľmi odlišnú realitu. Počas jesennej sezóny sa ukázalo, že web navštívilo len minimum používateľov, pričom ministerstvo sa snažilo naďalej propagovať jeho účinnosť.
Údaje naznačujú, že v mesiacoch október a november sa na stránku dostalo iba okolo tisíc návštev, čo v praxi znamená priemerných 33 návštevníkov denne. Tento pokles návštevnosti nastal po úvodnom zvýšení záujmu v júli, kedy sa web otvoril. V decembri sa síce návštevnosť zvýšila vďaka sviatkom, no otázka efektívnosti nástroja, ktorý počas väčšiny roka prežíva v takmer úplnej ignorancii, zostáva na stole.
Ministerstvo tvrdí, že existencia webu súvisí s poklesom inflácie potravín, ktorá sa v roku 2025 dostala na historické minimum 1,8 %. Podľa odborníkov je však tvrdenie ministerstva čisto politickou rétorikou, keďže úspory na cenách a konkurencia sú skôr dôsledkom trhových mechanizmov a zníženia DPH.
Jesenné prázdno a tlak na obchodníkov
Júlový boom v návštevnosti portálu bol rýchlo prekonaný jesenným odlivom záujmu, ktorý ukázal, že projekt je bez reálneho dopadu. Štatistiky naznačujú, že web sa stal digitálnym mestom duchov, pričom navrhovaná legislatíva ministerstva má donútiť reťazce k pravidelnému posielaniu dát o cenách.
Ministerstvo zavádza so zameraním na 15 druhov potravín a takmer 300 produktov povinnosť informovať o cenách, aby sa vytvoril dojem aktívneho porovnávania cien, i keď odborníci upozorňujú na možnosť, že obchodníci si straty môžu kompenzovať zvyšovaním cien iných kategórií produktov, ktoré nie sú na zozname.
Riziká neúplných informácií a hrozba reokupácie cenových presunov
Odborníci sa vyjadrujú, že je reálny scenár, v ktorom štát sleduje vybrané položky, čím môže dochádzať k zníženiu cien, ale napriek tomu obchodníci môžu peniaze stratiť vo výške cien iných položiek, čo bude mať za následok len dočasný efekt na cene potravín a nie systémové zmeny. Hlavní aktéri trhu tak môžu čeliť výzvam súvisiacim s cenovými presunmi, kedy stratégií znižovania cien v jedných oblastiach môžu zameniť vzostupy v iných.
Predpokladali sa taktiež obavy z legislatívy, ktorá hrozí reťazcom a vyžaduje zasielanie frekventovaných údajov o cenách, avšak podmienky poskytnutia týchto informácií sú stále otázne. Diskusia okolo efektívnosti vládnych projektov a ich reálneho dopadu na ekonomiku zostáva aj naďalej otvorená.
