Slovensko v pasci falošných správ: Kliky namiesto pravdy
V súčasnosti sa na Slovensku rozmáha fenomén desiatok stránok, ktoré pod maskou informativity šíria obsah generovaný umelou inteligenciou. Tieto stránky sa prezentujú ako dôveryhodné spravodajské kanály, no v skutočnosti slúžia len na zisk z reklamy, pričom ich obsah je často silne emotívny a manipulatívny.
Jedným z príkladov je profil s názvom Marta Kwiatkowska Raport, ktorý predstiera, že ponúka kvalitné správy. Avšak, prevádzkujú ho účty z Vietnamu, zaplavujúce internet obsahom, ktorý sa vyfarbuje do šokujúcich a dramatických situácií. Jeho cieľom nie je informovať verejnosť, ale generovať klikanie a návštevnosť stránok, čo má negatívny dopad na schopnosť čitateľov rozlíšiť medzi pravdivými a falošnými informáciami.
Našiel sa aj projekt „Hoaxy a podvody“, ktorý odhalil rôzne stránky, ktoré operujú na tomto modeli. V súčasnosti bolo zaregistrovaných už 17 takýchto projektov, ale predpokladá sa, že ich môže byť ešte viac. Základná charakteristika týchto stránok je, že sa komunikujú v slovenčine a rýchlo naberajú sledovateľov. Taktiež sa rýchlo šíria dramatické príbehy, ktoré sú zamerané na psychológiu strachu, šoku a zvedavosti, čím manipulujú emócie divákov.
V mnohých prípadoch ide o obsah, ktorý je vycucaný zo slovenského bulváru alebo plne fiktívny, vyrobený umelou inteligenciou. Rýchlosť, akou tieto stránky vznikajú a šíria svoju agendu, je alarmujúca. Často sa objavujú bez akéhokoľvek redakčného zázemia a nenabízajú transparentnosť ohľadom svojho financovania.
Hlavným cieľom týchto systémov je získať návštevnosť, na rodinu a skupiny, ktoré si neuvedomujú ich manipulatívne techniky, zameriavajúc sa na klikanie na bezvýznamné články. Okrem toho, tieto portály neponúkajú nijaké skutočné informácie alebo hodnoty, ale len vyvolávajú pocit naliehavosti a emócií.
Príznačná je aj takzvaná tzv. „traffic-arbitráž“, kde sa obsah nakupuje lacno prostredníctvom sociálnych médií a následne speňuje zo ziskov z reklamy. Hlavnou snahou týchto stránok je maximalizovať zisk bez ohľadu na etiku alebo pravdivosť obsahu.
Takéto praktiky nielenže znečisťujú informačné prostredie, ale zároveň manipulatívne oslabujú schopnosť čitateľov posúdiť dôveryhodnosť zdrojov. Situácia predstavuje vážny problém, ktorý môže mať vplyv na komunitu a nielen v oblasti správ, ale aj v celkovom správaní sa v digitálnom priestore.
Cieľom bolo analyzovať a upozorniť na tento nebezpečný jav, ktorý musí byť predovšetkým viedenej diskusii o slobode slova, médiách a ich zodpovednosti za kvalitu informácií, ktoré ponúkajú. Komunita sa musí snažiť informovať a vzdelávať o tom, aké zdroje sú dôveryhodné, aby mohli rozčleniť skutočné informácie od falošných správ.
