Keď otec pil, na niekoľko týždňov zmizol a my sme sa o neho báli
Barbora Grič, autorka, vo svojom živote prekonala ťažké obdobia spojené s alkoholizmom svojho otca, ktorého účinky sa preniesli na celú rodinu. Cítila sa osamelo a opustene, keď otec často zmizol. Jej pocity nepochopenia viedli k vyvinutiu úzkostnej poruchy, ktorá ju sprevádzala až do dospelosti.
Pohľad na detstvo a strach
Barbora spomína na svoje detstvo, kedy bola svedkom transformácie svojho otca, milujúceho a láskavého, na osobu, ktorú sa bála. Povedala: „Keď otec nepil, bol zdržanlivý, navonok možno až chladný. Ale akonáhle si vypil, všetko sa zmenilo. Museli sme skrývať kľúče a peňaženku, aby sa nedostal von.“ Takéto obdobia jej spôsobili stres a úzkosť, čo mala za následok v dospelosti.
Vplyv alkoholu na rodinu
Barbora hovorí o atmosfére v rodine, kde alkoholizmus zasahoval do každodenného života. Jej matka sa snažila ochrániť deti pred pocitmi hanby či strachu, a tak mnohé problémy zostávali nevyjadrené. „Bolo bizarné, že sa o tom nikto neozval. Otec sa uzatváral a mama to tiež neotvárala,“ spomína Barbora na situácie, ktoré pre ňu vytvorili nepríjemné a ťažké pocity.
Pochopenie vlastných pocitov
Po rokoch sa Barbora rozhodla skúmať svoje pocity a emócie, čo ju priviedlo k terapeutovi, ktorý jej pomohol pomenovať jej úzkosti. „Chcela som rozprávať o veciach, aj o nepríjemnostiach, ale nevedela som, ako to vyjadriť. Napísanie knihy Takto láska nemá vyzerať mi umožnilo sprístupniť svoje vnútro rodine,“ hovorí Barbora.
Emočná nezrelosť rodičov a jej dôsledky
Barbora poukazuje na emočnú nezrelosť svojej generácie a svojich rodičov. Deti deväťdesiatych rokov sa naučili skrývať svoje pocity, čo malo negatívny vplyv na ich schopnosť vytvárať zdravé vzťahy. „Prvé vzťahy kopírovali chyby mojich rodičov, lebo som sa správala tak, ako som to videla doma,“ dodáva.
Terapeutické postupy a vnútorný rast
Barbora hovorí o terapeutických metódach, ktoré jej pomohli zvládnuť úzkosti. Naučila sa identifikovať problémové situácie a reagovať na ne. „Teraz sa snažím počúvať svoje telo a hovorím si, že úzkosť je len emócia, ktorá mi chce povedať, že niečo nie je v poriadku,“ vyjadruje sa k svojmu vnútornému rastu. Pomocou písania a sebapoznávania sa snaží oslobodiť od ťažkého dedičstva, ktoré jej zanechal otec.
Generačná samota a jej prekonanie
Vo svojej druhej knihe sa zaoberá témou generačnej samoty a skúmaním emocionálnych vzorcov, ktoré sa dedí z generácie na generáciu. „Cez postavy svojich kníh sa snažím prenášať posolstvo, že aj generačné traumy sa dajú prekonať, ak sa s nimi nebojíme konfrontovať,“ uzatvára Barbora.
