Pandémia neodbornosti na Slovensku: Hlavné výzvy pre mladých a budúcnosť krajiny
V súčasnej dobe Slovensko čelí závažným problémom spojeným s pandémiou neodbornosti, čo v rozhovore so známym politológom Radoslavom Štefančíkom podrobne analyzoval. Vyjadril presvedčenie, že súčasné politické nominácie sú častokrát založené na rodinných väzbách a známostiach, nie na odbornosti či schopnostiach. V tejto súvislosti vníma Slovensko takmer ako krajinu s klanovým systémom, kde rozhodovanie ovplyvňuje status „povolania syn“.
Vydávanie verejných funkcií a ich následky
Štefančík sa domnieva, že kvôli neprofesionálnym politikom a „pytliakom“, ktorí obsadzujú kľúčové miesta vo verejnej správe, mladí odborníci nemajú perspektívu pre svoj osobný a profesionálny rozvoj. Mnohí z nich odchádzajú za hranice Slovenska, pretože nahliadnu na fungovanie iných demokracií, ako napríklad v Nemecku, kde sa do verejných funkcií prijímajú len odborníci. Slovenské verejné inštitúcie sa tak stávajú rukojemníkmi rodinkárstva, čo má devastujúce následky na dôveru občanov v štátny aparát.
Odbornosť a kritické myslenie vo vzdelávaní
V novom príhovore počas promócií, ktorý bol motivovaný všeobecnými spoločenskými problémami, Štefančík akcentoval, ako dôležité je, aby akademici hovorili o aktuálnych výzvach. Mladí ľudia by mali byť informovaní o tom, že ich úspech v zamestnaní nebude založený len na osobných kontaktoch, ale predovšetkým na odborných znalostiach a schopnostiach.
Porovnanie s vyspelými demokraciami
Podľa politológa je alarmujúce, že v slovenskej politike dominujú páky nepotizmu. Zatiaľ čo vo vyspelých demokraciách sa skúsení odborníci uplatňujú vo verejnej správe, na Slovensku sa úrady zaplňujú osobami bez odborného zázemia, čo má za následok množstvo nekompetentných rozhodnutí. Tento problém sa dotýka aj riešenia pandemických opatrení, kde nezodpovední jednotlivci zasahujú do dôležitých procesov a tým bránia rozvoju krajiny.
Odchod mladých a absencia perspektívy
Odchod mladých ľudí zo Slovenska sa často spája s absenciou perspektívy, ktorú mladí odborníci vnímajú pri zamestnaní v krajine. Štefančík varuje, že ak sa tento trend nezvráti, Slovensko čelí dlhodobému poklesu svojej konkurencieschopnosti. Mladí odchádzajú, pretože vedia, že ich šance na úspech v krajine sú silne obmedzené a rozhodnutia sú často predom dané na základe rodinnej histórie a známostí.
Kritická reflexia o vzdelaní a mediálnych vplyvoch
V súvislosti so vzdelávaním vyjadruje Štefančík prekvapenie nad tým, že generačné normy sú zamerané viac na memorovanie než na rozvoj kritického myslenia. Mnoho študentov prichádza na vysoké školy bez schopnosti formulovať vlastný názor, čo je odrazom ich predchádzajúceho vzdelávacieho systému. Taktiež podotýka, že popularita influencerov na sociálnych sieťach prednosťuje pocit pred racionálnym uvažovaním, čo naďalej destabilizuje politiku a verejný diskurz v krajine.
Záverečné myšlienky a výhľad do budúcnosti
Na koniec sa Štefančík zamýšľa nad tým, akú úlohu by mali akademici v formovaní hodnotového nastavenia v spoločnosti. Mladí ľudia by mali objavovať svet, získavať nové perspektívy a vedomosti, no zároveň je dôležité, aby sa vrátili späť a podieľali sa na rozvoji svojej krajiny. Bez ich angažovanosti sa totiž slovenská budúcnosť nezlepšuje, ale zhoršuje.
