Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Stojí za tým viacero faktorov. Súvisí to aj s umelou inteligenciou. Štáty si požičiavajú čoraz drahšie. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka prekročil trojpercentnú hranicu a nachádza sa na vyššej úrovni, akú dosiahol po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu a s tým súvisiacom extrémnom náraste ceny energií.
Analytik J&T banky Stanislav Pánis upozorňuje, že v prípade Spojených štátov vidíme najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. „Ceny amerických štátnych dlhopisov sa nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov, čo predstavuje najdlhší nominálny drawdown od začiatku dostupných historických štatistík. Veľmi podobne je na tom aj vývoj v Nemecku, respektíve v eurozóne,“ komentuje situáciu.
Faktory rastu výnosov
Analytik ČSOB Marek Gábriš menuje viacero faktorov: rast dlhu viacerých krajín vrátane veľkých ekonomík, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám spojeným s AI, ako aj výdavkami na obranu, postupne vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania po predchádzajúcej kríze a nárast oficiálnych úrokových sadzieb v dôsledku cenových tlakov.
Odborník na osobné financie a dôchodky v spoločnosti Finax Ján Tonka priblížil, že veľké technologické firmy financujú výstavbu dátových centier a rozvoj umelej inteligencie aj dlhopismi s dlhou dobou splatnosti. Pre investorov sú atraktívne vďaka ponúkanému výnosu a silnému finančnému zázemiu firiem. „Kým USA majú od agentúry S&P rating AA+, Microsoft a Johnson & Johnson si udržali najvyššie hodnotenie AAA. Štát preto už automaticky nemôžeme považovať za spoľahlivejšieho dlžníka než úspešnú nadnárodnú firmu,“ všíma si Tonka.
Situácia na Slovensku
Tonka pripomína, že Európska komisia očakáva bez ďalších opatrení rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. „Znižovanie schodku štátneho rozpočtu komplikuje slabý rast ekonomiky aj starnutie obyvateľstva. Dôveru investorov si musíme zaslúžiť predovšetkým zodpovedným hospodárením,“ hodnotí. Napriek tomu zatiaľ štát problém s pôžičkami nemal. Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo v posledných rokoch z 1,8 na 2,4-násobok.
Pánis dodáva, že rizikové prirážky Slovenska klesli na približne polovičnú úroveň oproti približne 120 bázickým bodom, kde sa pohybovali v lete 2024. Gábriš však upozorňuje, že na aktuálnej držbe slovenských vládnych dlhopisov dosahuje podiel zahraničných investorov asi 60 percent. „Pri prípadnej kríze spravidla bývajú nervóznejší a rýchlejšie opúšťajú trh,“ priblížil. Pánis ešte dodáva, že slovenský dlhopisový trh je oproti ostatným európskym trhom malý a s nízkou likviditou.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Pánis sumarizuje, že zatiaľ čo pred piatimi rokmi nedosahovali náklady na dlh ani jedno percento HDP, aktuálne nie sme ďaleko od dvojnásobku. Keď si štát požičia 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie, vyjde ho to na úrokoch o 100 miliónov eur ročne viac. „Výdavky na úroky môžu rásť aj po tom, ako sa trhové výnosy ustália. Starý lacný dlh totiž budeme nahrádzať postupne drahším,“ doplnil Tonka.
„Čím viac budeme musieť platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude chcieť znova zvyšovať dane. Vyššie úrokové sadzby budú zároveň protivetrom ekonomického rastu,“ vyjadril obavy Pánis. Rast požadovaných výnosov od štátu má sekundárny dopad aj na úvery podnikov a domácností.
Riziko dlhovej krízy v Európe
Tonka vysvetľuje, že riziko dlhovej krízy rastie, keď vyššie úroky nadmerne zaťažujú štátny rozpočet a investori začnú pochybovať, či štát dokáže dlhodobo splácať všetky svoje záväzky. V Európe by pozornosť upriamil hlavne na Francúzsko a Taliansko. „Samotná výška dlhu však nestačí na posúdenie rizika. Dôležité je aj to, akú má dobu splatnosti, akú časť štátneho rozpočtu zhltne obsluha dlhu a ako rýchlo rastie ekonomika,“ objasnil Tonka.
Pánis otvorene opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. „Čelí pomalému ekonomickému rastu pri vysokých rozpočtových schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer na úrovni 120 percent veľkosti ekonomiky, neschopnosťou politického systému zaviesť rázne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti, čo znižuje šancu na vyrastenie z dlhu,“ vyjadril sa skepticky Pánis.
Tonka vyzdvihuje dôležitosť slovenského členstva v eurozóne. „Môžu pomôcť upokojiť trhy, ak panika vytlačí výnosy na úrovne, ktoré nezodpovedajú hospodáreniu krajiny,“ uzatvára.
