Štefančík: Fico a Smer sú v panike, preto útočia na Žilinku
Politológ Radoslav Štefančík hodnotí uplynulý týždeň a tvrdí, že vládna koalícia sa ocitla v časovej tiesni. Podľa neho Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku preto, lebo niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv a hrozí, že vysoko postavení členovia Smeru alebo ľudia v pozadí skončia vo väzení.
„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz,“ uviedol Štefančík.
Funkčné obdobie Maroša Žilinku sa končí v decembri 2027. Podľa politológa by pre koalíciu bolo najideálnejšie, keby Žilinka odišiel skôr a mohli si zvoliť niekoho podriadenejšieho. Žilinka vyhlásil, že neodstúpi, a poodhalil existenciu „bezostyšných“ mocensko-politických tlakov na prokuratúru v kauzách spojených s vládnymi politikmi.
Nemecký zlom a vzostup extrémizmu
V nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko vyhrali krajinské voľby prvýkrát od druhej svetovej vojny pravicoví extrémisti z AfD. Nemecká tajná služba ich označuje za extrémistov aj neonacistov. Podľa Štefančíka je pravicový extrémizmus už v mainstreame.
„Zatiaľ sa im darí predovšetkým v bývalých spolkových krajinách bývalej NDR. V týchto regiónoch nedošlo k vytvoreniu takých podmienok, aby sa obyvatelia cítili rovnocenní s ostatnými časťami Nemecka. Nahromadili sa tam štrukturálne problémy, ktoré vládne garnitúry nedokázali vyriešiť, čo umožnilo extrémizmu rozrásť sa až do volebného úspechu,“ povedal politológ.
Podľa neho sa s touto stranou ostatné subjekty zatiaľ nehodlajú spájať, keďže ju spolkový úrad považuje za nebezpečnú pre ústavný poriadok. Tradičné strany však musia vymyslieť úspešný spôsob boja proti extrémizmu, pretože koncept občianskeho vzdelávania z polovice 20. storočia podľa neho nestačil.
Myšlienka veľkej koalície na Slovensku
Prezident Peter Pellegrini otvoril otázku možnej širokej koalície dvoch najsilnejších znepriatelených strán po voľbách v roku 2027. Štefančík to považuje za najmúdrejšiu myšlienku, ktorú prezident doteraz vyslovil.
„Ak si máme vybrať medzi koalíciou Smeru s Republikou a SNS, alebo koalíciou Smeru s Progresívnym Slovenskom, druhá možnosť by bola pre krajinu nepochybne prospešnejšia ako vláda radikálov,“ uviedol.
Zároveň súhlasí s tým, že veľká koalícia je až posledná možnosť. „Ak vznikne koalícia hodnotovo blízkych strán, je to pre krajinu najlepšie. Ak si však vyberáte medzi stagnáciou a regresom – teda návratom niekde pred rok 1989 pod vládou extrémistov –, stále je lepšia stagnácia,“ dodal.
Povolebný pat a faktor Igor Matovič
Prieskumy naznačujú tesný súboj a scenár, v ktorom by väčšinu nezostavila vládna koalícia ani opozícia bez hnutia Slovensko Igora Matoviča. Štefančík sa povolebného patu neobáva.
„Výraz ‚povolebný pat‘ sa v diskurze objavuje pred každými voľbami za posledných osem rokov a zatiaľ k nemu nikdy nedošlo. Otázkou zostáva, či opozičné strany budú ochotné vytvoriť vládu s Igorom Matovičom. Historická skúsenosť však ukazuje, že Matovič v minulosti premrhal najväčšiu šancu na pozitívnu zmenu Slovenska, keď rozmrhal ústavnú väčšinu,“ povedal.
Koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry
Prekvapivou správou týždňa bol aj koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry, kde pôsobil ako pravá ruka Martiny Šimkovičovej. Podľa Štefančíka nebol len sivou eminenciou, ale rezort fakticky riadil a robil nepríjemné rozhodnutia namiesto ministerky.
„V politike však väčšinou neplatí oficiálne zdôvodnenie, ale to, čo sa nedozvieme. Musel to byť výsledok série nezhôd alebo sa pán Machala dostal do sporu s niekým oveľa vplyvnejším, než je pani Šimkovičová,“ uviedol politológ.
