Smer obvinil Mier Ukrajine zo šírenia nacizmu v uliciach
Poslanci strany Smer na tlačovej besede varovali pred šírením nacizmu v bratislavských uliciach. Reagovali tak na spomienkové podujatie pri príležitosti 35. výročia Dňa nezávislosti Ukrajiny, ktoré sa v hlavnom meste konalo pred troma týždňami. Na podujatí odzneli aj mená Stepana Banderu a Romana Šuchevyča, ktorých organizátori označili za osobnosti historicky prispievajúce k vzniku, rozvoju a obrane samostatnej Ukrajiny.
„Na Hlavnom námestí v Bratislave pľujú do očí obetiam druhej svetovej vojny, pľujú do očí obetiam holokaustu, pľujú do očí všetkým rodinám, ktoré prišli o svojich predkov,“ komentoval podujatie poslanec Smeru Richard Glück. Ten neskôr na tej istej tlačovej besede obhajoval krajne pravicové hnutie Republika a jeho predstaviteľa Milana Mazureka, odsúdeného za nacizmus.
Zatiaľ čo poslanci Smeru označujú Banderu a Šuchevyča za nacistov a kolaborantov, partner podujatia, iniciatíva Mier Ukrajine, v reakcii pre médiá hovorí o „historicky kontroverzných osobách“. Podujatie organizoval ako fyzická osoba Marián Kulich, jeden z predstaviteľov iniciatívy. Organizácia potvrdila, že bola partnerom udalosti.
Podujatie sa uskutočnilo 24. augusta. Na námestie bol umiestnený slávnostne prestretý stôl s 35 stoličkami, pričom každá predstavovala osobnosť, ktorá historicky prispela k vzniku, rozvoju a obrane samostatnej Ukrajiny. Vlastnú tabuľku na stole mali na začiatku podujatia aj Bandera a Šuchevyč a ich mená prečítali organizátori počas úvodného príhovoru. Iniciatíva uviedla, že tieto dve mená organizátori odstránili zo stola hneď v úvode podujatia.
„Cieľom podujatia nebolo oslavovať kontroverzné historické postavy ani zľahčovať utrpenie obetí druhej svetovej vojny, ako to tvrdí strana SMER. Myšlienkou bolo pripomenúť si nezávislosť Ukrajiny a konkrétne príbehy ľudí,“ doplnila organizácia. Podľa nej Smer udalosti využil na komunálnu kampaň v Bratislave a dlhodobo šíri proruské postoje a spochybňuje podporu Ukrajine v čase, keď Rusko vedie proti tejto krajine agresívnu vojnu.
Strana Smer na tlačovej besede spojila podujatie aj s opozičným Progresívnym Slovenskom. „Táto nadácia Mier Ukrajine je opäť veľmi úzko prepojená s Progresívnym Slovensko,“ hovoril Glück. Progresívne Slovensko na otázky uviedlo, že s iniciatívou Mier Ukrajine nespolupracuje. V minulosti však zástupcovia tejto občianskej iniciatívy vystúpili na podujatiach hnutia a hnutie podporilo niektoré ich zhromaždenia. Samotné Progresívne Slovensko sa na predmetnej udalosti nezúčastnilo.
Smer na tlačovej besede tvrdil, že Bandera a Šuchevyč sú vojnoví zločinci zodpovední za stovky tisíc zabitých civilistov, a vyzval prokuratúru, aby sa vecou zaoberala.
Historický kontext podľa historika Vlastimila Ondráka
Stepan Bandera a Roman Šuchevyč boli Ukrajinci narodení na území Rakúsko-Uhorska, ktoré medzi vojnami tvorilo súčasť Poľska. Patrili ku špičkám Organizácie ukrajinských nacionalistov v Poľsku. Bandera strávil väčšinu obdobia rokov 1934 až 1944 v poľských väzeniach a nemeckých koncentračných táboroch. Po prepustení sa postavil do čela časti nacionalistov v exile a pokračoval v boji za nezávislosť Ukrajiny, kým naňho v roku 1959 spáchal atentát sovietsky agent. Podľa historika niesol priamo podiel za smrť maximálne desiatok osôb, často Ukrajincov považovaných za zradcov.
Šuchevyč sa angažoval najmä vo vojenských záležitostiach. V roku 1941 patril k veliteľskému kádru práporu nacionalistov Nachtigall. V roku 1943 sa stal veliteľom Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorá viedla boj proti Nemcom, Sovietom a Poliakom. Z titulu funkcie niesol zodpovednosť za akcie UPA vrátane zločinných, najmä v rámci konfliktu známeho ako Volynská tragédia. Rozkaz na začatie útokov na Poliakov nevydal, rovnako ich ani nezastavil, skôr usmerňoval. Po obsadení Ukrajiny Sovietmi ďalej riadil ukrajinské protikomunistické podzemie. Zomrel v obkľúčení sovietskou bezpečnosťou v roku 1950.
„Bezpochyby sa jedná o kontroverzné osobnosti, ktorých by sme v histórii 20. storočia našli mnoho, no Šuchevyčov vplyv a zodpovednosť boli ďaleko väčšie než Banderov,“ uviedol pre portál český historik Vlastimil Ondrák. Historik odmieta argument o „rôznych interpretáciách“. „Zločin je zločinom bez ohľadu na motiváciu. Rovnako tak oprávnený boj za národnú samostatnosť a slobodu je legitímnym právom každého národa. V civilizovanom svete ho však nemožno viesť metódami podľa hesla účel svätí prostriedky,“ zdôraznil.
Ondrák tiež upozornil, že za vojny násilnou smrťou zahynuli milióny Ukrajincov a milióny Poliakov. „Akokoľvek cynicky tieto slová znejú, Poliakov z rúk ukrajinských nacionalistov a Ukrajincov z rúk poľských bojových skupín zahynul len zlomok z celkového počtu zabitých vo vojnových rokoch. Kto stojí za zvyškom týchto obetí? Z drvivej väčšiny nacistické Nemecko a Sovietsky zväz,“ dodal.
