Európa spája sily, slovenská vláda prešľapuje, tvrdí Lucia Yar
Európsky parlament v stredu masívnou väčšinou podporil novú legislatívu (Omnibus V), ktorá má radikálne urýchliť a zjednodušiť obranný priemysel naprieč Úniou a naliať doň stovky miliárd eur. Kým Brusel a členské štáty hľadajú spoločné riešenia pre efektívnejšiu obranu v časoch hybridnej vojny, Slovensko podľa europoslankyne Lucie Yar (PS/Renew Europe) fatálne zlyháva. Dôvodom nie je len pošramotený imidž vlády, ale aj vnútorné spory v koalícii a obrovský konflikt záujmov ministra obrany Roberta Kaliňáka.
USA už nemusia byť istotou
Zmena európskeho prístupu k vlastnej obrane neprichádza len tak. Podľa europoslankyne je dôvodom nielen vojna na Ukrajine, ale aj globálne zmeny. „Vidíme, ako sa mení geopolitický priestor. Spojené štáty americké ako doterajší spoľahlivý partner v Severoatlantickej aliancii sa už nemusia zdať až takí spoľahliví,“ varuje Yar. Európa podľa nej čelí hybridným útokom, sabotážam či dezinformáciám, ktoré neprekračujú oficiálnu hranicu na uplatnenie článku 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane.
Logistická nočná mora
Zatiaľ čo Spojené štáty americké operujú len s tridsiatimi zbraňovými systémami, armády európskej dvadsaťsedmičky ich majú vo výzbroji neuveriteľných 170. Kým USA majú jediný typ hlavného bojového tanku, v Európe ich nájdeme hneď dvanásť. „Na každý typ treba vlastný výcvik, náhradné diely a servis, čo predstavuje v krízovej situácii obrovský logistický problém,“ vysvetľuje spoluspravodajkyňa Výboru pre bezpečnosť a obranu Lucia Yar.
Bruselská armáda je mýtus
Téma spoločnej európskej obrany je často zneužívaná na strašenie stratou suverenity. Lucia Yar tieto obavy odmieta. Nová legislatíva podľa nej nijako nezasahuje do vojenského velenia či politického rozhodovania o nasadzovaní vojakov. „Právomoci nám zostávajú. Pre ich presun by sa museli otvárať celé európske zmluvy. O armáde to vôbec nie je,“ prízvukuje europoslankyňa s tým, že cieľom je výhradne spojenie európskeho priemyslu.
Zrýchlenie byrokracie a poistka proti „kamarátom“
Nové pravidlá zavádzajú celoeurópsku štandardnú lehotu 42 pracovných dní na povolenie výstavby zbrojárskej fabriky. Ak štátne úrady nestihnú žiadosť vybaviť, firma automaticky získava povolenie na základe takzvaného tichého súhlasu. Yar však do legislatívy pretlačila dôležitú poistku inšpirovanú situáciou na Slovensku. „Členské štáty si nebudú môcť schvaľovať povolenia svojvoľne. Budú musieť informovať Európsku komisiu. Ak by to malo slúžiť len na pomoc kamarátom, Európska únia to uvidí,“ hovorí.
Slovensko bez názoru
Kým členské štáty na európskej úrovni tvrdo vyjednávali, Slovensko podľa Yar sedelo za stolom mlčky. Dôvodom bol politický a kompetenčný konflikt medzi ministerstvom obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a ministerstvom hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas-SD). „Výsledkom ich nezhody bolo, že Slovensko na úrovni EÚ nemalo vlastnú riadne dohodnutú pozíciu,“ kritizuje Yar. „Nemať po mesiacoch rokovaní vôbec názor znamená, že si vláda jednoducho nespravila domácu úlohu.“
Kaliňák radšej nakupuje mimo Únie
Neschopnosť štátu postaviť sa za domáci priemysel dostáva ďalší rozmer. Spoločnosť Kallan Consulting, ktorú Robert Kaliňák spoluvlastní, v rokoch 2022 a 2023 lobovala v Spojených arabských emirátoch v prospech českej zbrojárskej skupiny CSG miliardára Michala Strnada. Keď sa Kaliňák stal ministrom obrany, jeho rezort uzavrel so Strnadovou skupinou kontrakty v rámcovej hodnote 60 miliárd eur. „Keď sa stretávam s mnohými malými a strednými zbrojovkami, necítia absolútne podporu z ministerstva, pretože minister má iné záujmy v oveľa väčších gigantoch,“ tvrdí Yar.
Strach z Gašpara
Na neštandardné správanie vlády doplácajú slovenské podniky. „Problémom je príšerný imidž slovenskej vlády voči EÚ a Ukrajine. Nad slovenskými firmami visí otáznik, či dokážu pomáhať Ukrajine, keď naša vláda spolupracuje s Ruskom,“ upozorňuje europoslankyňa. Paradoxom je strach domácich zbrojárov priznať medzinárodné úspechy. „Niektoré slovenské firmy s Ukrajincami robia, ale veľmi sa tým nechvália, pretože by ich ešte možno podpredseda národnej rady, pán Gašpar, označil za možný strategický cieľ pre Rusko,“ myslí si Yar.
