Fico hrá so Slovenskom nebezpečnú ruskú ruletu
Zásobníky plynu máme poloprázdne, no vláda sa tvári, že sa nič nedeje. Vykurovacia sezóna sa nezadržateľne blíži. Hazarduje Fico s teplom v našich domovoch, alebo pošle aj posledných mohykánov slovenského priemyslu do kolapsu?
Slováci dostávajú od štvrtej Ficovej vlády jednu facku za druhou. Tankujeme jedny z najdrahších pohonných hmôt v regióne a vláda nepohne ani prstom. Zrušenie transakčnej dane, ktorá likviduje domáce firmy a živnostníkov, je vo hviezdach.
Návrh štátneho rozpočtu je pred verejnosťou aj vlastnými ministrami utajovaný ako štátne tajomstvo a nikto netuší, ako bude vyzerať pomoc s energiami na budúci rok.
Ministerstvo hospodárstva si pre nás pripravilo ďalšiu pascu. Ticho, bez pozornosti médií, vstupujeme do vykurovacej sezóny so zásobníkmi plynu naplnenými sotva na polovicu.
Čísla, ktoré vláda nedokáže obhájiť
Nejde o politické dojmy, ale o tvrdé dáta. Slovensko má dnes historicky najnižšiu naplnenosť plynových zásobníkov – okolo 53 %. Pred rokom to bolo 75 %, v roku 2024 až 95 % a v roku 2023 dokonca 97 %.
Slovensko má v pomere k ročnej spotrebe jedny z najvyšších skladovacích kapacít v Európe, no plyn uskladnený na našom území nemusí byť určený pre slovenské domácnosti či podniky. Uskladniť si ho tu môže zahraničný obchodník pre iný trh. Trhové ceny plynu sú dnes najvyššie za posledné tri roky.
Plyn ako zbraň
Na Slovensko cez TurkStream naďalej prúdi ruský plyn, a mal by tiecť až do konca budúceho roka. Máme pred sebou zimu, kedy je riziko eskalácie konfliktu na hraniciach EÚ najvyššie od jeho začiatku.
Na jeseň 2021 Kremeľ zámerne prestal plniť európske zásobníky, aby vyhnal ceny do nebies. O pár mesiacov neskôr prišiel útok na Ukrajinu a plyn sa stal zbraňou a nástrojom vydierania. Spoliehať sa, že dodávky z Ruska pôjdu bez problémov, je šialenstvo.
Hazard s počasím
Slovensko je druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe. Vykurovacia sezóna sa na papieri začala 1. septembra. Stačí, aby priemerná denná teplota padla dva dni po sebe pod 13 °C a v bytovkách sa zapnú radiátory.
Až do 70 % celoročnej spotreby plynu spálime v chladných mesiacoch od októbra do marca. Tri štvrtiny spotreby je v čase, kedy máme zásobníky prázdnejšie ako kedykoľvek predtým.
Ak udrú trojtýždňové arktické mrazy, spotreba vystrelí raketovo nahor. Robiť energetickú politiku štátu podľa predpovede počasia je rovnaké, ako vybrať sa uprostred januára cez Donovaly na letných pneumatikách.
Kto zaplatí stratené milióny?
Slovensko vlastní významné podiely u oboch prevádzkovateľoch zásobníkov plynu. Prenájom skladovacích kapacít je výnosný biznis. Ak sú zásobníky vyťažené len na 50 %, štátnej kase utekajú milióny eur, ktoré mohli ísť do kolabujúcich nemocníc alebo škôl.
Domácnosti nezamrznú, ale fabriky môžu padnúť na kolená
Bežné slovenské rodiny v zime nezamrznú. Legislatíva definuje kategóriu chránených odberateľov. Pri stave núdze sú domácnosti, nemocnice či školy chránené a od dodávok sa neodpájajú. Máme aj osobitný podzemný zásobník v Dolních Bojanoviciach so strategickou rezervou viac ako 570 miliónov kubíkov plynu pre slovenské domácnosti.
Ak zásoby nebudú stačiť, prvé odberové stupne drasticky priškrtia podniky. Odstavajú sa fabriky, oceliarne, chemické prevádzky aj strojárske linky. Zastavenie výroby znamená miliardové škody a masívne prepúšťanie.
Kto nesie zodpovednosť
Drvivú väčšinu zásob plynu si v našich zásobníkoch uskladňuje štátny podnik SPP, ktorý riadia a kontrolujú nominanti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. V dozorných radách štátnych podnikov dnes sedia namiesto energetikov kozmetičky, roľníci, speváci či futbalisti.
Preto už v stredu predložíme na hospodársky výbor návrh na poslanecký prieskum na ministerstve. Ak koalícia tento prieskum zablokuje, predložíme do Národnej rady návrh uznesenia, ktorým zaviažeme vládu okamžite konať.
Energetická bezpečnosť štátu sa nedá riadiť heslom „snáď nebude mrznúť“. Slováci si zaslúžia kompetentné riadenie štátu, nie politické divadlo s prázdnymi rečami a ešte prázdnejšími zásobníkmi plynu.
