Vojna vnútorných kríz. Rusi sväto veria, že Európa sa Ukrajine otočí chrbtom, hovorí ukrajinský analytik
Pred Ukrajinou je ďalšia náročná zima. Podľa Organizácie spojených národov (OSN) môže byť dokonca drsnejšia než tá minuloročná, keď Rusi útokmi na ukrajinskú energetickú štruktúru v dvadsaťstupňových mrazoch odrezali státisíce ľudí od pravidelných dodávok tepla a elektriny.
Šéf rozvojovej agentúry OSN Alexander De Croo varuje pred rizikom humanitárnej katastrofy, pokiaľ Rusi opäť zacielia na dodávky elektriny a vody. Ukrajina podľa neho aktuálne vedie „preteky s časom“, aby energetickú infraštruktúru opravila skôr, než udrú prvé mrazy.
Kremeľ, ktorý sa netají tým, že energetiku považuje za ukrajinskú Achillovu pätu, a tak sa s Kyjevom nemieni dohadovať na energetickom prímerí, zároveň vedie vojenskú kampaň proti ukrajinskému civilnému biznisu. Od leta systematicky ničí logistické sklady ukrajinských internetových obchodov, supermarketov, lekární, distribučných centier Novej pošty či benzínových staníc.
Popri tom poľuje na rušne ukrajinskej železnice a ostreľuje strategické trasy v Čiernom mori, po ktorých sa z Ukrajiny vyváža cenná zložka ukrajinského rozpočtu – obilie. Ukrajinci sa v uplynulých dňoch zároveň dozvedeli, že v krajine prakticky kľakla výroba ocele. Tri veľké oceliarne v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré vyrábali 90 percent ukrajinskej ocele, Rusi vyradili z prevádzky začiatkom septembra.
Rusom v uplynulých týždňoch nepomáhalo len to, že Ukrajina nemá dostatočné množstvo rakiet, ktoré by mohli zneškodňovať ruské balistické strely, ale aj navýšenie výroby dronov s prúdovým pohonom Geraň-4 a Geraň-5, ktoré je pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zostreliť.
Podľa politológa a zakladateľa Resurgamu Dmytra Kornijenka môže byť jedným z cieľov aktuálnej ruskej kampane namierenej na civilnú infraštruktúru vyvolanie krízy, ktorá by podkopávala ukrajinskú morálku.
„Rusi útočia na civilné objekty, vytvárajú výpadky elektriny, ktoré budú ešte väčšie, len aby za akúkoľvek cenu dotlačili ukrajinskú vládu akceptovať ruské podmienky ukončenia vojny. Ale nefunguje to. Ľudia chápu, prečo sa nemôžeme vzdať, prečo ide o otázku bezpečnosti v dlhodobej perspektíve. Že mier za hocijakú cenu aj tak raz povedie k vojne,“ okomentoval Kornijenko.
To potvrdzuje aj nedávny prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, podľa ktorého väčšina Ukrajincov, konkrétne 77 percent, hovorí, že aj keby sa Rusko v zime pokúsilo opäť drviť energetický sektor a nechať ľudí bez elektriny, tepla a kanalizácie, Ukrajina by mala pokračovať v odboji.
Za zmienku stojí, že tento názor deklarovalo 83 percent opýtaných obyvateľov Kyjeva, kde počas minuloročnej zimy ruské ostreľovania v kombinácii s tuhými mrazmi spôsobili vážnu, niekoľkotýždňovú energetickú krízu.
Podľa Kornijenka v Kremli „sväto veria“, že sa dočkajú momentu, keď Ukrajina príde o podporu Európy. „Naše možnosti brániť sa sú v značnej miere previazané s faktorom, že máme významnú podporu. Rusi sa chcú dočkať toho, že podpora Ukrajiny bude natoľko nízka, že tieto možnosti budú výrazne oslabené,“ zhodnotil.
Poukázal aj na to, že v Kremli nečakajú so založenými rukami, ale aktívne pracujú na rozkolísaní nálad v krajinách Európskej únie. „Bývalý francúzsky premiér Gabriel Attal nedávno upozornil na ruskú intervenčnú kampaň. My si napríklad všímame, ako sa niektorí bývalí spolupracovníci Russia Today a Sputnika vo Francúzsku zapájajú do činnosti regionálnych francúzskych médií. Ideologicky ide o ultraľavicovo či ultrapravicovo orientované médiá,“ priblížil Kornijenko dodajúc, že jeden z nástrojov ruskej propagandy je práve polarizácia.
„Rusi napríklad informačne vyostrovali krízu v Ceute. Zveličovali a šírili informácie na anglickojazyčných, španielskojazyčných, ale aj poľskojazyčných weboch posilňujúc protimigračné nálady. Veľmi dobre vedia, že tieto nálady pomáhajú ultrapravicovým politickým silám. Nepopiera to reálne krízy, ale Rusi sa vedia s touto témou pohrať vo svoj prospech,“ doplnil.
