Sekla so školstvom a stala sa pekárkou: Dnes vstávam o piatej a som šťastná
Najprv rozdávala koláče na susedských stretnutiach pod bytovkou. Dnes 36-ročná Alžbeta Vlčková vypredá celú ponuku vo svojej vegánskej pekárni ešte pred obedom. Cesto si pripravila včera popoludní, fermentovalo celú noc.
O piatej ráno je v budove bratislavskej Tržnice ticho a tma. Pre Alžbetu je to od apríla bežný začiatok pracovného dňa. Predtým sa každé ráno ponáhľala do školy a učila francúzske deti slovenčinu.
„Priznám sa, že som bola v stave, že by som radšej išla kopať kanály. Dala som výpoveď a išla na kurz cukrárky,“ hovorí, keď pred jej fialovou pekárňou stojí rad ľudí.
Alžbeta pochádza z Kysúc z učiteľskej rodiny. Vyštudovala francúzštinu a učiteľstvo, no už počas štúdia vedela, že učiť nechce. Po promóciách odišla na dobrovoľnícky pobyt do francúzskeho mesta Saint-Étienne, potom pracovala v korporáte a neskôr dva roky učila slovenčinu cudzincov.
„Absolútne som sa utvrdila v tom, že musím odísť, ak nechcem prísť o zdravý rozum a posledné zvyšky nervov,“ priznáva.
Vegánkou sa stala počas študijného pobytu Erasmus vo Francúzsku. Absolvovala rekvalifikačný kurz na pekárku a prax v bratislavskej pekárni. Kým začala hľadať priestor, prešli dva roky.
Mama ju spočiatku odhovárala a presviedčala, aby sa vrátila do školstva. „Až kým sme si neotvorili tento priestor, nedôverovala môjmu nápadu. Dnes je už mama pokojná, lebo vidí niečo hmotné,“ hovorí Alžbeta.
Podnikanie si najprv vyskúšala spolu s priateľom Dominikom prostredníctvom komunitných nedieľ pod bytovkou. Keď sa na ulici začali tvoriť dlhé rady, rozhodli sa hľadať vlastný priestor.
Asi tretinu klientely tvoria ľudia s intoleranciou na laktózu alebo alergiou na mliečnu bielikovinu. „Zaplnili sme dieru na trhu, pretože nič podobné v Bratislave nebolo, a hlavne sú naše produkty chutné,“ hovorí Alžbeta.
O rozšírení výroby neuvažujú. „Nechceme sami seba vykorisťovať naháňaním sa za neustálym výkonom. Vegánstvo je aj o miere,“ uzatvára Alžbeta Vlčková.
