Čierny deň opozície: Aj po roku od zmien ústavy majú na KDH partneri ťažké srdce
Mesiace až roky budované spojenectvo medzi liberálmi a kresťanskými konzervatívcami dostalo pred rokom poriadnu ranu. Keď parlament 26. septembra minulého roka schválil zmeny ústavy, predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že je to čierny deň pre Slovensko. Ten moment si viacerí politici zapamätajú ako čierny deň opozície.
Zmeny ústavy totiž koalícia schválila aj vďaka deviatim poslancom KDH. Kresťanskí demokrati sa pritom dlhodobo hlásia k spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, SaS a Demokratmi, ktorí chcú po voľbách vymeniť aktuálnu koalíciu.
Pachuť ostala
Postup KDH preto ostatní partneri vnímali s nevôľou. Hoci najostrejšiu kritiku nasmerovali na Igora Matoviča, ktorého dvaja poslanci sa tiež nečakane pridali ku koaličnému návrhu, nevyhli sa jej ani kresťenskí demokrati. V priebehu jedného roka sa vzťahy medzi partnermi zlepšili, no predseda Demokratov Jaroslav Naď konštatuje, že pachuť ostala.
Progresívne Slovensko do publikovania článku svoje stanovisko neposkytlo.
Ako v KDH zmenili názor
Celá situácia vznikla ešte začiatkom minulého roka. Premiér Robert Fico prišiel s nápadom vložiť do ústavy viacero nových formulácií. Medzi nimi napríklad prednosť slovenského práva pred európskym či konštatovanie, že Slovensko uznáva existenciu len dvoch pohlaví – muža a ženy. To boli body, ktoré vzbudili záujem mnohých kresťanských konzervatívcov v parlamente.
KDH sa ocitlo pred dilemou: využiť príležitosť a presadiť spolu s koalíciou čosi zo svojho programu, alebo za cenu obetovania identity zachovať lojalitu opozičnému bloku. Zo začiatku to vyzeralo, že preváži opozičná lojalita. No v Smere sa rozhodli KDH vyjsť v ústrety a akceptovať viaceré ich návrhy, ako zákaz surogátneho materstva či formuláciu, že rodičmi dieťaťa sú matka žena a otec muž. Misky váh sa postupne preklápali na stranu spoločného hlasovania s koalíciou.
Zmeny ústavy napokon prešli rovnými 90 hlasmi, čo je nutné minimum. Stalo sa tak aj vďaka 9 z 11 kádéhákov a dvom poslancom Igora Matoviča. K hlasovaniu sa z KDH odmietol pripojiť len František Mikloško a František Majerský.
Po hlasovaní prišiel útlm
S odstupom času konštatujú tak kresťanskí demokrati, ako aj saskári a Demokrati, že takéto hlasovanie vytvorilo medzi nimi trenice. Podpredseda KDH a právnik Viliam Karas, ktorý viedol za KDH rokovania, tvrdí, že postoj KDH nebol prekvapením a hnutie o svojich zámeroch dlhodobo a otvorene komunikovalo. Argumentuje, že nešlo o podporu vládneho návrhu ani o hlasovanie o dôvere vláde, ale o hlasovanie, kde si koalícia osvojila veľkú časť nápadov KDH.
Líder SaS Branislav Gröhling konštatuje, že sa potvrdili jeho slová, aby opoziční partneri takéto témy radšej odložili, inak ich rozdelia. Podľa neho sa tak aj stalo. Predseda Demokratov Jaroslav Naď bol o čosi tvrdší – podľa neho boli kritické najmä prvé mesiace po hlasovaní, keď na tom vzťahy neboli najlepšie a nekonali sa ani žiadne väčšie spoločné akcie.
Hoci rana zatriasla základmi spojenectva, to sa napokon nerozpadlo. Štvorica lídrov PS, SaS, KDH a Demokratov sa na spoločné pódium opäť postavila po viac ako polroku. V apríli 2026 demonštrovali proti zrušeniu voľby zo zahraničia.
Aj lídri hovoria, že dnes je na tom spolupráca lepšie než pred rokom. Jaroslav Naď je však o čosi kritickejší: „Istá taká pachuť tam pretrváva naďalej, pretože jednoducho jedna z opozičných strán sa rozhodla podporiť návrh Roberta Fica.“
Opozícia nie je jedna strana
Hoci sa dôvera obnovila, ani dnes nie je celkom jasné, čo by sa dialo, keby koalícia prišla s návrhom, ktorý by niektorej zo strán štvorbloku pomohol splniť programové ciele. Gröhling z SaS v minulosti vyzýval na podpis spoločnej deklarácie, kde by sa strany zaviazali neotvárať podobné témy a nepomáhať koalícii meniť ústavu. Jaroslav Naď si myslí, že k podobnému hlasovaniu už nepríde, no neexistuje žiadny formálny záväzok, ktorý by čosi také potvrdzoval.
Zrejme ani existovať nebude. KDH totiž nechce prísť o priestor, kde sa môže odlíšiť. Podpredseda Karas hovorí: „Treba rešpektovať, že opozičné strany nie sú jednou stranou. Majú vlastné programy, hodnoty a politickú identitu, pričom práve v hodnotových otázkach môžu byť medzi nimi zásadné rozdiely.“ Poučením do budúcnosti je podľa neho potreba otvorenej a včasnej komunikácie.
