ZSSK podpísala zmluvu na nové diaľkové vlaky, financovanie však ešte nemá
Železničná spoločnosť Slovensko podpísala zmluvu s konzorciom Škoda Group a ŽOS Trnava na dodanie ôsmich nových diaľkových elektrických jednotiek s opciou na ďalších sedem. Ide o významnú modernizáciu vozidlového parku, cestujúci si však na nové vlaky počkajú ešte niekoľko rokov.
Nové jednotky majú zvládnuť vyššiu rýchlosť, ponúknu stovky miest na sedenie, klimatizáciu, Wi-Fi, zásuvky, tichý oddiel, priestor pre rodiny či detské kino. Maximálna prevádzková rýchlosť má dosiahnuť 200 km/h. Pôjde o trojsystémové vlaky pripravené na prevádzku vo viacerých krajinách, primárne na trase Košice – Žilina – Bratislava s možnosťou pokračovania do Rakúska.
Podpis zmluvy však ešte neznamená, že vlaky dopravca s istotou dostane. Zmluva nadobudne účinnosť až po tom, ako ZSSK zabezpečí financovanie. Cena ôsmich vlakov je až 266,2 milióna eur bez DPH. Zmluva zahŕňa aj desaťročný servis, náhradné diely, diagnostiku, vybrané opravy, technickú dokumentáciu a školenia. Samotný servis bol vysúťažený na úrovni 3,27 eura za vlakový kilometer.
ZSSK uvádza, že počíta s tým, že peniaze by mohla získať z Európskej únie. Bez zabezpečeného financovania zmluva nenadobudne účinnosť a výroba sa nezačne.
Hoci bola zmluva podpísaná už teraz, ZSSK očakáva prvé nové jednotky najskôr v rokoch 2032 až 2033. Dôvodom je nielen samotná výroba, ale aj schvaľovanie vozidiel a dlhý proces prípravy novej generácie vlakov. Odborník na železnice Jiří Kubáček považuje viacročné dodacie doby pri nových vlakoch za obvyklé.
ZSSK argumentuje tým, že časť dnešných diaľkových vozňov bola modernizovaná približne pred dvadsiatimi rokmi a v nasledujúcom desaťročí sa bude približovať k hranici ďalšieho ekonomicky efektívneho používania.
Kubáček upozorňuje, že Útvar hodnoty za peniaze popísal vysúťaženú cenu ako o niečo vyššiu oproti aktuálnemu štandardu. Za väčší problém však považuje dlhoročnú prax, pri ktorej sa veľká časť obnovy vozidlového parku ZSSK financuje z eurofondov. Takéto riešenie podľa neho nevytvára stabilný mechanizmus na priebežné nakupovanie nových vlakov aj v budúcnosti.
Na Slovensku zatiaľ vlak rýchlosť 200 km/h nevyužije. Modernizované úseky medzi Bratislavou a Žilinou sú navrhnuté prevažne na rýchlosť do 160 km/h. V iných častiach trate je maximálna rýchlosť ešte nižšia. Kubáček však považuje zvolenú rýchlosť 200 km/h za správnu s ohľadom na možné predĺženie linky do Viedne aj na budúce perspektívne využitie jednotiek v zahraničí.
Každá jednotka ponúkne 566 miest na sedenie, z toho 75 v prvej triede. ZSSK pripravuje vlaky najmä pre hodinový takt medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami. Kubáček považuje takúto kapacitu za zodpovedajúcu súčasným potrebám. Na úplné zabezpečenie hodinového taktu je podľa neho potrebných približne 12 súprav. ZSSK však objednáva najskôr iba osem kusov, zvyšok môže doplniť cez opciu. Využitie opcie nebude automatické a bude závisieť od budúceho dopytu aj dostupných prostriedkov.
Nové jednotky budú úplne iným typom vlaku, než aký cestujúci na diaľkových expresoch poznajú dnes. Namiesto rušňa a samostatných vozňov pôjde o ucelený elektrický vlak s vlastným pohonom a stanovišťom rušňovodiča na oboch koncoch. Jednotka bude dlhá približne 190 metrov. Pri vážnejšej poruche jednej časti môže byť potrebné odstaviť celú jednotku, kým pri dnešných klasických súpravách možno pokazený vozeň poslať do opravy a zvyšok vlaku môže ďalej jazdiť.
Vlak bude nízkopodlažný, čo je výrazný rozdiel oproti mnohým dnešným diaľkovým vozňom s vysokými schodmi. Vo vlaku budú aj dve miesta pre ľudí na vozíku, priestor pre sedem kočíkov a 16 bicyklov.
Interiér má priniesť klimatizáciu, Wi-Fi, polohovateľné sedadlá, elektrické zásuvky a USB, moderný informačný systém a v prvej triede aj tichý oddiel. Pre rodiny bude pripravená časť s detským kinom.
Zmení sa aj spôsob stravovania vo vlaku. ZSSK už nehovorí o klasickom samostatnom jedálenskom vozni, aký dnes poznáme zo súprav ťahaných rušňom. Namiesto toho bude súčasťou jednotky reštauračná časť s 32 miestami. Malo by ísť predovšetkým o priestor na konzumáciu jedál a nápojov. Ide o trend, ktorý sa pri časti nových európskych jednotiek objavuje čoraz častejšie.
Kubáček práve stravovanie považuje za jednu z mála oblastí, pri ktorých má výhrady. Ak odhliadneme od systémového neradenia reštauračných vozňov, nevidí na linke expresov medzi Bratislavou a Košicami žiaden závažnejší problém vo vzťahu ku komfortu a výbave, ktorý by bolo treba akútnejšie riešiť.
Z pohľadu komfortu majú nové vlaky podľa odborníka posunúť Slovensko na úroveň bežnú pri modernej diaľkovej doprave v zahraničí. Kubáček však upozorňuje na jednu vec. Zmluva bola podpísaná ešte pred očakávanou súťažou na liberalizáciu expresnej linky Bratislava – Košice, v rámci ktorej budú o trať súťažiť viacerí záujemcovia. Označil to za nesystémové riešenie, ktoré nevytvára zdroje na systémovú obnovu vozidlového parku železničnej osobnej dopravy v budúcnosti.
