Manželka kontroverzného Holjenčíka tretíkrát zarába v energetike, zamestnanci ju vybrali do dozornej rady pološtátnej firmy
Manželka šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka Erika Holjenčíková sa 27. augusta stala členkou dozornej rady spoločnosti Energotel. Do funkcie ju nezvolili akcionári, ale zamestnanci firmy.
Jozef Holjenčík pôsobí na čele regulačného úradu už dlhé roky a jeho pôsobenie v štátnej správe sprevádzajú podozrenia z konfliktu záujmov. Jeho manželka sa teraz ocitla na opačnej strane – v dozornej rade firmy, ktorej akcionárov ceny reguluje práve ÚRSO.
Energotel založilo v roku 2000 päť energetických spoločností: Transpetrol, Slovenské elektrárne, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Každá vlastní 20 % akcií. Transpetrol je čisto štátny podnik, ostatné sú pološtátne so súkromnou manažérskou kontrolou. Všetkým zakladajúcim subjektom však ceny reguluje ÚRSO pod vedením Holjenčíka.
Energotel poskytuje telekomunikačným operátorom optické siete na rýchly internet. Výhodu má v tom, že svoje káble ťahá popri existujúcich elektrických vedeniach či ropovodoch svojich akcionárov, čím šetrí na vykupovaní pozemkov aj kopaní. Takto vybudovanú sieť prenajíma firmám a operátorom, ktorí cez ňu dodávajú internet do domácností.
Ešte predtým, ako Holjenčíková získala funkciu v rade Energotelu, mali tieto dva subjekty obchodný vzťah. Regulačný úrad s firmou v roku 2025 uzavrel trojicu menších zmlúv do 100-tisíc eur na nákup hardvéru či služby v kyberbezpečnosti.
Jozef Holjenčík nechce komentovať, či situáciu, keď jeho manželka pôsobí v Energotele, možno považovať za potenciálny konflikt záujmov. „Uvedené otázky nijako nesúvisia s výkonom činnosti predsedu ÚRSO v zmysle zákona, preto ich pán predseda ÚRSO nebude komentovať,“ odpísal hovorca úradu Radoslav Igaz.
Energotel odmietol, že by konflikt záujmov mohol nastať, a poukázal na to, kto Holjenčíkovú do rady presadil. „Pani Ing. Erika Holjenčíková bola do dozornej rady spoločnosti zvolená zamestnancami spoločnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, stanovami spoločnosti a volebným poriadkom na toto miesto. Akcionári Energotelu nemali vplyv na nomináciu pre toto miesto v kontrolnom orgáne spoločnosti,“ odpovedala Miloslava Gábrišová z Energotelu. Na žiadosť o životopis Holjenčíkovej spoločnosť neodpovedala.
Erika Holjenčíková už v minulosti dvakrát zarábala v blízkosti energetického regulátora. Raz priamo na ÚRSO, kde s ňou Jozef Holjenčík ešte pred svadbou uzavrel mandátnu zmluvu za 6-tisíc eur na prípravu podkladov. Neskôr sa stala šéfkou firmy ÚEOS Komercia, kde pôsobila v rokoch 2018 až 2023. Táto spoločnosť profitovala na posudkoch pre energetické podniky regulované ÚRSO. Ešte predtým mala ÚEOS Komercia zmluvu na znaleckú činnosť aj s ÚRSO. Zmluvu kritizovali médiá aj štátne kontrolné orgány.
ÚEOS Komercia zarába v energetike dodnes. Len pred piatimi mesiacmi uzavrela 515-tisícovú zmluvu so Železnicami Slovenskej republiky. Firmu oficiálne vlastní advokát Miloš Kvasňovský. Kvasňovskému Holjenčíkovo ÚRSO v minulosti zaplatilo 120-tisíc eur za analýzu, na ktorú mal iba mesiac.
Jozefa Holjenčíka roky prenasledujú tiene podozrení. V roku 2017 musel opustiť stoličku šéfa ÚRSO pre nahrávku, na ktorej radil dodávateľom, ako dosiahnuť vyššie ceny cez precenenie majetku. „Cynizmus, bezcharakternosť, neviem, ako to nazvať,“ popísal jeho kroky Andrej Danko. Danko je súčasťou koalície aj dnes, keď sa Holjenčík vrátil do funkcie.
Jednou z firiem, ktorá profitovala na posudkoch pre energetikov, bola JHS, ktorú Holjenčík sám zakladal a neskôr predal bývalému kolegovi, keď získal funkciu. Na firmu však mal stále vplyv – vyberal státisíce eur v hotovosti z účtov firmy, o ktorej verejne hovoril, že s ňou nemá nič spoločné. Pre podozrenia súvisiace s netransparentným vlastníctvom Okresný súd v Žiline zakázal firme JHS čerpať štátne zákazky. Rozhodnutie odhalilo, ako JHS investovala do domova dôchodcov postaveného na pozemkoch Jozefa Holjenčíka.
V roku 2024 bol Jozef Holjenčík tretím najlepšie zarábajúcim štátnym funkcionárom, predbehli ho len šéf NBS Peter Kažimír a minister obrany Robert Kaliňák. Holjenčík si pripísal vyše 320-tisíc eur a nechcel komentovať, odkiaľ pochádzajú jeho príjmy mimo funkcie.
Krátko po návrate Holjenčíka do funkcie v roku 2023 odhalili Aktuality.sk, že jeho bývalej firme sa podarilo predať predtým bezcennú pohľadávku za približne milión eur. Transakciu Holjenčík ani firma nevysvetlili. Firma po jeho návrate do kresla šéfa ÚRSO začala opäť zarábať vysoké sumy v biznise so štátnymi energetickými podnikmi. Východoslovenskí vodári sa zaviazali zaplatiť 600-tisíc eur, Pôdohospodárska platobná agentúra vyše pol milióna.
Holjenčík sa k podozreniam nevyjadroval. „Kedy ste robili niečo zmysluplné?“ spýtal sa v telefonáte. „Prestaňte s touto naháňačkou nezmyselnou a venujte sa niečomu, čo môže aj prospieť,“ dodal predseda ÚRSO.
