Robert Fico nie je slnko. Deň príde aj bez neho
Známy ma nedávno pobavil provokatívnou myšlienkou: Predstavme si, že by Michal Šimečka nesmel vysloviť meno Fico a Igor Matovič mená Fico a Šimečka. O čom by hovorili?
Autor je spoluzakladateľ strany Ľudskosť a Prosperita.
Sedemnásteho septembra Robert Fico v Prešove povedal, že nechce, aby sa Slovensko stalo súčasťou konfliktu „kvôli nejakému článku 5″. Je to vážna veta a vyslala signál, ktorý treba jasne odmietnuť. To sa aj stalo.
Potom nasledoval obraz, ktorý poznáme naspamäť: reakcie, reakcie na reakcie, výklady a protivýklady. Celý týždeň sa krajina točila okolo jednej vety. A keď téma začala chladnúť, premiér vyhlásil, že je pripravený ísť do predčasných volieb už v januári. A točíme sa znova.
Sme hercami v jeho hre
Robert Fico je majster nastoľovania agendy. Vie, že ten, kto určuje, o čom sa hovorí, vyhráva skôr, než sa začne spor o tom, kto má pravdu. Stačí mu jedna provokácia a všetci ostatní začneme hrať podľa jeho scenára.
Aj pobúrenie je pozornosť. A pozornosť je mena, v ktorej sa v politike platí. Nie je to len jeho zásluha. Je to náš spoločný návyk. Aj ten, kto ho z duše neznáša, často žije v jeho vesmíre, pretože svoj politický deň začína otázkou, čo zase povedal Fico.
Je to otázka na nás všetkých: koľko z našej verejnej debaty by zostalo, keby sme z nej vyškrtli jedno meno?
Čo medzitým nevidíme
Deň po prešovskom výroku zverejnil Najvyšší kontrolný úrad správu o hospodárení štátu. Jej záver je tvrdší než čokoľvek, čo zaznelo o článku 5: ani tri konsolidačné balíky nepriniesli vyšší rast ani nižší verejný dlh.
Ten sa má do konca roka vyšplhať na 63,7 percent HDP, teda 92 miliárd eur, čo je 16 700 eur na každého obyvateľa.
Kým sme riešili „premiérov článok 5″, odborník na vzdelávanie Juraj Hipš v rozhovore pre SME vyslovil alarmujúcu vetu: „Ak dieťa nevie čítať vo veku 15 rokov, s vysokou pravdepodobnosťou sa to už nenaučí. Vyrastá nám tretina negramotnej populácie.”
Podľa najnovšieho testovania PISA nedosahuje ani základnú úroveň čitateľskej gramotnosti 34,4 percent našich pätnásťročných. Chudoba alebo sociálne vylúčenie sa týka každého šiesteho obyvateľa Slovenska, vyše 895-tisíc ľudí.
V Prešovskom kraji je to takmer každý tretí, v Bratislavskom necelé tri percentá. To nie sú čísla o ekonomike. Sú to čísla o tom, či dieťa z Bardejova a dieťa z Bratislavy žijú v tej istej krajine.
Manuál na ukončenie jednej éry
Smer vládol Slovensku takmer 15 z posledných 20 rokov, z toho takmer 13 pod Ficovou premiérskou taktovkou. Nikto v dejinách samostatného Slovenska nedostal toľko času. A predsa z neho nevzišla krajina, ktorá by v niečom hrala prvé husle.
Vladimíra Mečiara v roku 1998 odstavila od moci široká koalícia postavená proti nemu. Mečiarizmus to však neukončilo: jeho strana o štyri roky neskôr voľby opäť vyhrala. Do histórie ho poslal až ten, kto odmietol hrať jeho hru a ponúkol ľuďom alternatívu.
Smer vznikol v roku 1999 ako „tretia cesta” mimo sporu mečiarovcov a dzurindovcov, hovoril o iných témach, postupne prevzal aj Mečiarových voličov a v roku 2010 HZDS prvý raz vypadlo z parlamentu. Mužom, ktorý to dokázal, bol Robert Fico.
Irónia dejín je, že jeho vlastnú éru ukončí ten istý recept. Nie hlasnejší krik ani ďalšia vlna pobúrenia, ale ponuka, vedľa ktorej sa Fico stane nezaujímavým. Politik, ktorý žije z pozornosti, neprehráva, keď ho kritizujeme. Prehráva, keď sa rozhovor týka niečoho iného.
Potrebujeme tigra 2.0
Slovensko už raz ukázalo, že malá krajina vie prekvapiť Európu. Medzi rokmi 2000 a 2008 sme sa k priemeru Únie priblížili o viac ako dvadsať percentuálnych bodov a svet nás volal tatranským tigrom.
Stredom nášho politického vesmíru nesmie byť jeden človek, ale krajina a ľudia, ktorí v nej žijú. Treba sa vrátiť k otázke, čím bude Slovensko o desať rokov.
Slovensko potrebuje tatranského tigra 2.0: krajinu, ktorá bude rásť a zároveň dbať na to, aby z jej úspechu mali úžitok ľudia, nielen štatistika. Životná úroveň sa totiž nekončí pri HDP, ale pri človeku.
Meria sa aj tým, či sa k lekárovi dostanete do týždňa, a nie do pol roka. Či dieťa v Bardejove dostane rovnako dobrú školu ako dieťa v Bratislave. Či mladí nemusia odchádzať za prácou do cudziny a starí rodičia sa nemusia báť, či im vystačí dôchodok.
Takého tigra sa oplatí prebudiť. A nezabúdajme: Fico nie je naše slnko. Deň sa začne aj bez neho.
