Google stavia kúsok od našich hraníc monštrum, miestni sa búria
V rakúskej obci Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, buduje americký gigant Google svoje prvé hyperscale dátové centrum v krajine. Po dokončení a prípadnej expanzii by mohlo spotrebovať elektrinu zodpovedajúcu siedmim percentám súčasného dopytu po elektrickej energii v celom Rakúsku.
Proti výstavbe sa postavila miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov. „Naozaj im to chceme sťažiť,“ uviedol pre Politico Harald Müllner, IT špecialista z neďalekého Linzu, ktorý alianciu spoluzaložil.
Ekologička Christina Gruberová, ktorá kampaň proti výstavbe vedie, tvrdí, že takéto zariadenie nie je udržateľné. Podľa jej slov ide o nezvratnú premenu ornej pôdy, extrémnu spotrebu energie a povrchovej vody. Najviac ju znepokojuje vplyv na rieku Enža, ktorá má slúžiť na chladenie serverov a prijímať oteplenú odpadovú vodu.
Google ekologické výhrady odmieta. Sľubuje fond na zlepšenie riečneho ekosystému aj solárne panely na strechách. Michiel Sallaets z európskej komunikácie Googlu pre technickú infraštruktúru uviedol, že zistenia nezávislých expertov ukazujú „zanedbateľný“ vplyv na teplotu rieky. Aktivista Müllner to považuje za greenwashing.
Výstavba si podľa aktivistov nevyžadovala komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie, hoci veterná turbína by ho potrebovala. Gruberová preto volá po zmene zákona.
Spotreba energie dosahuje podľa odhadov v prvej fáze 150 megawattov, po rokoch prevádzky 1,31 terawatthodiny. Pri plnej expanzii na 500 megawattov by stúpla na 4,4 TWh. Všetky viedenské domácnosti pritom ročne spotrebujú približne 3,4 TWh.
Rakúsko čerpá takmer 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov, spolieha sa však na vodné elektrárne, ktoré sú zraniteľné voči suchu. Počas suchého leta klesla ich produkcia až o tretinu. Odborník Christoph Dolna-Gruber varuje, že ak ponuka nepokryje rastúci dopyt, ceny elektriny stúpnu. Poukázal aj na plánované dieselové generátory pre prípad výpadku prúdu.
Aktivisti upozorňujú, že americké firmy zaberajú najlepšie lokality a zisk odchádza do Spojených štátov. „Američania si zoberú najlepšie miesta a my potom musíme stavať elektrické vedenia do menej atraktívnych lokalít,“ povedal Müllner.
V Spojených štátoch naráža výstavba AI dátových centier na tvrdší odpor. Sedem z desiatich Američanov je proti nim vo svojich komunitách pre obavy z vyšších účtov, znečistenia a hluku. Len za rok 2024 spotrebovali dátové centrá v USA viac ako štyri percentá celkovej elektrickej energie v krajine.
V Kentucky odmietla rodina ponuku 26,48 milióna dolárov za farmu, keď zistila, že na jej mieste má vyrásť 2,2-gigawattové dátové centrum. „Kopnite do vrtule a už sa nevracajte,“ odkázala developerom Delsia Bare podľa The Wall Street Journal.
V texaskom meste Taylor bojuje Pamela Griffinová proti centru spoločnosti Blueprint Data Centers neďaleko svojho domova. Pozemok bol v roku 1999 darovaný s podmienkou, že z neho bude verejný park pre miestnu černošskú komunitu. Pri prevodoch sa táto klauzula z listín vytratila. Prípadom sa zaoberá texaský generálny prokurátor Ken Paxton.
V USA energetické spoločnosti čoraz častejšie siahajú po vyvlastnení, ak majitelia odmietnu predať pozemky pre vedenia k dátovým centrám. Hrozba bola použitá aj proti farmárom vo Virgínii.
Európska únia plánuje do roku 2035 strojnásobiť kapacitu dátových centier. Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová varuje pred brzdením pokroku: „Nemôžeme volať po väčšej európskej suverenite v oblasti umelej inteligencie a zároveň klásť stále nové prekážky.“
Aktivisti v Kronstorfe vedia, že prvú fázu už nezastavia. Chcú však zabrániť ďalšej expanzii. „Jednu vec sme už dosiahli. Tí, ktorí prídu po nich, to už nebudú mať také ľahké,“ dodala Gruberová.
