Útok v Staškove otvoril strach rodičov aj detí
Po tragickom útoku v Staškove odborníci upozorňujú, že dôležité je nielen hovoriť o bezpečnosti škôl, ale aj pracovať so strachom detí, rodičov a učiteľov. Najskôr je potrebné upokojiť seba, vytvoriť deťom bezpečný priestor na rozhovor a až potom riešiť, čo im pomôže vrátiť sa do bežného režimu.
V utorok dopoludnia na základnej škole v Staškove na Kysuciach zaútočil 13-ročný žiak ôsmeho ročníka ostrým predmetom na učiteľky a spolužiakov. V dôsledku útoku zomrela žiačka a jedna učiteľka, druhá je v nemocnici v stabilizovanom stave.
Školy sú naďalej bezpečným miestom
Odborníci na duševné zdravie upozorňujú, že Slovensko nemá dáta, z ktorých by sa dalo jednoducho usúdiť, že agresivita detí a mladých v posledných rokoch rastie. Psychológ a psychoterapeut Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov pozoruje medzi rodičmi výrazný strach, paniku aj konflikty na školách.
„Sme svedkami viacerých situácií, kde rodičia tlačia na školu alebo škola na deti a rodičov, pretože sa všetci boja – rodičia, učitelia, deti. Neprospieva to ničomu,“ hovorí Križo. Rodičia by si podľa neho nemali vyčítať, ak po podobnej udalosti cítia intenzívny strach alebo im v hlave naskakujú katastrofické scenáre.
Strach však môže viesť k nerozumným rozhodnutiam. „Strach je emócia, ktorá má neuveriteľne veľkú schopnosť viesť k nerozumným rozhodnutiam,“ upozorňuje Križo s tým, že panika v skupine môže viesť k správaniu, ktoré ohrozí ďalších ľudí. Dospelí sa musia postarať najmä o vlastné prežívanie, iba tak dokážu byť oporou svojim deťom alebo žiakom.
Detská psychiatrička Zuzana Matzová z Národného ústavu detských chorôb po podobnej udalosti odporúča podporu najmä učiteľom. „Odporučila by som im vzájomnú diskusiu na školách o tom, ako sa cítia, čo potrebujú, aby sa na ich pracovisku mohli cítiť opäť bezpečne,“ hovorí. Nasledovať by podľa nej mala aj komunikácia medzi učiteľmi a rodičmi.
Nie všetko treba vyriešiť okamžite
V náročných situáciách môže pomôcť rozlíšiť, čo je v tejto chvíli naozaj nevyhnutné a čomu dať menšiu prioritu. „Treba sa zamyslieť nad tým, ktoré z vecí, ktoré chcem robiť, môžu počkať, aby som si vytvoril kapacitu na zvládanie stresových situácií,“ vysvetľuje Križo.
Ak rodič cíti, že ho strach dočasne ovládne, podľa Križa nemusí byť problém, ak rodina na chvíľu spomalí svoj bežný režim. „Je v poriadku povedať si, že si dám voľno, nedám dieťa do školy a radšej ho zoberiem do prírody. Oveľa horšie je, ak v obave dieťa do školy pošlem, hoci mám strach tak veľký, že ma presahuje,“ hovorí.
Matzová dopĺňa, že pri deťoch je najdôležitejší priestor, v ktorom môžu hovoriť o tom, čo prežívajú. „S deťmi je vhodné vytvoriť pokojnú atmosféru a vypočuť si ich – ich názory, pocity a obavy. Nezľahčovať ich, ale pomôcť im riešiť ich nepohodu,“ hovorí.
Ak sa dieťa po udalosti bojí a samo chce zostať krátko doma, jeden či dva dni mimo školy nemusia predstavovať problém. U niektorých detí však podobná udalosť môže otvoriť aj staršie skúsenosti či zranenia. Vtedy je dôležité neeskalovať konflikt a rozprávať sa. „Rozhovor má obrovskú schopnosť upokojovať,“ hovorí Križo.
Pribúda agresivity medzi deťmi?
Matzová upozorňuje, že na Slovensku nemáme relevantné štatistiky, ktoré by spoľahlivo ukázali, či agresivita detí v posledných rokoch rastie. Pri konkrétnom dieťati zohráva významnú úlohu prostredie, v ktorom vyrastá. Ak dieťa nemá bezpečné zázemie doma alebo v škole, jeho prah reagovania môže byť nižší.
„Na pocit bezpečia v jeho zázemí má veľký vplyv prežívanie dospelých v jeho okolí, pretože oni sprostredkovávajú pocit bezpečia a porozumenia dieťaťu,“ vysvetľuje Matzová. Pri plánovanej agresivite je dôležité pozerať aj na to, koho dieťa považuje za vzor a aké spôsoby riešenia konfliktov preberá.
Pre deti je tiež dôležité mať dostatok mimoškolských aktivít a podnetov medzi rovesníkmi, aby neprežívali osamelosť. „Myslím si, že o potrebách detí a rodín sa veľa rozpráva, ale málo a pomaly sa koná,“ hovorí Matzová. Slovensko podľa nej zaostáva v prevencii a dostupnosti psychologickej, psychoterapeutickej aj pedopsychiatrickej pomoci.
Ak prežívate ťažké obdobie, obrátiť sa môžete na bezplatné a anonymné linky pomoci: Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566, Linka nádeje: 055/644 1155, IPčko.sk: 0800 500 300 alebo poradna@ipcko.sk, Linka pomoci pre deti a mladých ľudí: 116 111.
