Tri roky od útoku Hamasu na Izrael: Zdevastovaná je nielen Gaza, ale vnútorne aj Izrael
Útok Hamasu a tvrdá reakcia Izraela spustili reťaz regionálnych vojen, obvinenia z genocídy aj humanitárnu katastrofu v Gaze. Teraz rozhodujú voľby a únava sveta.
Svet si dnes pripomína presne tri roky od masakra, ktorý 7. októbra 2023 zorganizovalo hnutie Hamas v Izraeli. Počas tohto dňa prišlo o život približne 1200 ľudí, pričom drvivú väčšinu obetí tvorili izraelskí civilisti. Ďalších 251 ľudí teroristi odvliekli do zajatia a väčšina z nich to neprežila.
Prezident organizácie Council on Foreign Relations Michael Froman pripomína historickú paralelu s americkými útokmi z 11. septembra: „Mocná krajina bola brutálne a barbarsky napadnutá teroristami, ktorí si za terč vybrali a zabili viac ako tisíc civilistov.“
Izraelská vláda okamžite spustila sériu vojenských ťažení, ktoré za posledné tri roky radikálne zmenili podobu celého Blízkeho východu. Pôvodným cieľom bol bezpečný návrat rukojemníkov, dosiahnutie spravodlivosti a deštrukcia Hamasu ako funkčnej vojenskej entity. Mnohé z týchto cieľov sa však Izraelu pod vedením vlády premiéra Benjamina Netanjahua nepodarilo splniť.
Lokálny konflikt sa čoskoro prelial cez štátne hranice. Zástupné vojny sa transformovali na priame vojenské strety, špionáž nahradili eskalujúce letecké útoky a pozemné invázie. Froman tento posun hodnotí: „Po rokoch tolerovania konfliktu nízkej intenzity sa Izrael rozhodol, že 7. október vytvoril povolenie na to, aby sa so svojimi regionálnymi protivníkmi vysporiadal natrvalo.“
Izrael neskôr pristúpil k rozsiahlej ofenzíve v Libanone, kde sa rozhodol degradovať vojenské kapacity hnutia Hizballáh a zlomiť jeho kontrolu nad krajinou. Nasledovala dvanásťdňová vojna, počas ktorej sa izraelské a americké sily spoločne zamerali na zničenie jadrových kapacít Iránu.
V Pásme Gazy sa odohrávala dlhodobá humanitárna katastrofa. Dva roky trvajúca vojna zanechala absolútnu väčšinu pásma v ruinách. Počet obetí na palestínskej strane podľa úradov presiahol 74-tisíc mŕtvych, pričom tisíce ďalších tiel zostávajú pochované pod troskami.
Vyšetrovacia komisia OSN, poprední akademici a viaceré ľudskoprávne organizácie dospeli k záveru, že konanie izraelskej armády v Gaze naplnilo znaky genocídy. Froman varuje pred dôsledkami: „Vojny, ako je táto, nemajú tendenciu končiť sa vo Versailles. Končia sa vyčerpaním a beznádejou.“
Pred rokom USA pod medzinárodným tlakom presadili prímerie, ktoré však v praxi funguje iba na papieri. Prvá fáza mierového plánu priniesla návrat zvyšných žijúcich izraelských rukojemníkov výmenou za takmer dvetisíc palestínskych väzňov. Od podpisu dohody však zahynulo ďalších takmer 1400 Palestínčanov.
Hamas odmieta zložiť zbrane, zatiaľ čo Izrael podmieňuje rekonštrukciu úplným odzbrojením tejto organizácie. Globálna pozornosť venovaná obnove Gazy výrazne opadla. Humanitárna pomoc zostáva prísne obmedzená a rekonštrukcia sa prakticky nezačala.
Na Západnom brehu OSN zaznamenala rekordný počet útokov izraelských osadníkov, čo viedlo štáty ako Spojené kráľovstvo k zákazu obchodu s týmito osadami a uvaleniu sankcií.
Izrael sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom októbra. Prieskumy naznačujú, že najsilnejšou stranou v Knessete by sa mohlo stať stredové zoskupenie Jašar pod vedením Gadiho Eisenkota. Prípadná zmena vlády však pravdepodobne neprinesie fundamentálnu zmenu v politike voči palestínskym územiam, keďže Eisenkot vylúčil vznik palestínskeho štátu.
