Učitelia čelia strachu. Ako štát chráni školy
Andrea učí už viac ako 30 rokov. Svojich študentov pozná veľmi dobre – učí jazyky a hodiny vedie tak, aby jej zverenci čo najviac rozprávali. Aj vďaka tomu s nimi dokáže nadviazať vzťah a zistiť, čo majú radi a ako premýšľajú.
Triedy a školské chodby sú jej prirodzeným prostredím. Dlhé desaťročia jej však ani nenapadlo, že by mala prah školy prekračovať so strachom. Prvýkrát sa nad tým zamyslela pred šiestimi rokmi, keď čítala o útoku bývalého študenta na gymnáziu vo Vrútkach, pri ktorom zomrel zástupca riaditeľky školy. Zlom nastal po vlaňajšom násilnom incidente v Spišskej Starej Vsi. Začala si viac všímať svojich študentov, rôzne malé náznaky. Dnes priznáva, že má jedného žiaka, ktorý jej vyslovene naháňa strach. Vyvrcholilo to vyhláseniami, ktoré ju natoľko šokovali, že sa to rozhodla riešiť.
„Jeho správanie si všimli viacerí pedagógovia, no na mojich hodinách sa veľmi jednoznačne ukázalo, že ho fascinuje násilie. Rozhodla som sa, že sa o tom porozprávam s vedením,“ priznáva. Dostala ubezpečenie, že škola situáciu sleduje a chlapca rieši aj s políciou. Zlý pocit však v Andrei zostáva. Nevšimla si ani žiadnu zmenu na študentovi.
Do redakcie sa ozvali aj viacerí učitelia, ktorými udalosť v Staškove, pri ktorej len 13-ročný žiak zavraždil spolužiačku a učiteľku a ďalšiu zranil, hlboko otriasla. Jedným dychom však dodávajú, že vo vlastnej škole strach nemajú. Sandra, ktorá učí na južnom Slovensku, vysvetľuje, že sa im v škole podarilo vytvoriť prostredie, ktorému dôveruje. Prešli si ministerskými bezpečnostnými školeniami a každého polroka riaditeľstvu odovzdávajú pedagogický výskum. „Zažila som rôzne situácie, dokonca som mala chlapca, ktorý chcel vyskočiť z okna horného poschodia. Ale zvládli sme to,“ hovorí Sandra.
Polícia potvrdila, že školy po útoku v Staškove častejšie začali hlásiť rôzne incidenty – slovné, ale aj fyzické napadnutia. Vo viac ako dvoch tretinách prípadov bola páchateľom osoba mladšia ako 15 rokov.
