Záhadná smrť laborantky v Irkutsku vyvolala paniku
V ruskom meste Irkutsk zažili obyvatelia obytného domu na Voronežskej ulici druhého októbra scénu pripomínajúcu napínavý thriller o smrtiacej nákaze. Okolo desiatej hodiny večer pri dome zastavili tri vozidlá, z ktorých vystúpili ľudia v oranžových overaloch a plynových maskách a začali dezinfikovať vchody do budovy.
Ostrý zápach prenikajúci do bytov sa nedal s ničím iným spliesť. Obyvatelia sa dovtípili, že ide o silný dezinfekčný prostriedok, a ľudí v ochranných oblekoch začali klásť otázky. Tí im povedali, že ich poslal Rospotrebnadzor, ruský federálny úrad vykonávajúci hygienický dozor, pretože akési dievča zomrelo na nebezpečný vírus.
Takto vyzeral úvod do drámy, ktorú vyvolala séria otázok, či sa susedke obyvateľov bytovky, 28-ročnej pracovníčke Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu Dariji Šipilovovej, ktorá zomrela v noci z 1. na 2. októbra, mohol stať fatálnym pľúcny mor.
Expresná karanténa a izolácia kontaktov
Mladá laborantka mala príznaky ochorenia, ktoré podľa jej kolegov najskôr vyzeralo ako bežné nachladnutie. Darija nemala teplotu, no jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval. V práci bola naposledy 25. septembra. O štyri dni neskôr ju hospitalizovali v nemocnici v susednom meste Šelechov a o dva dni nato zomrela.
Okamžite po jej smrti nemocnicu zatvorili do karantény. Do Irkutska pricestovala hlavná štátna hygienička Anna Popovová a zúčastnila sa mimoriadneho zasadnutia miestnej hygienickej a protiepidemickej komisie, kde schválili operatívny akčný plán. Ľudia, ktorí boli v kontakte s 28-ročnou Darijou, skončili v karanténe. Podľa niektorých zdrojov išlo približne o dvesto osôb.
Približne 60 pracovníkov výskumného inštitútu izolovali priamo v inštitúte. V karanténe ich držali tri dni, dvakrát denne im brali stery a nakoniec ich prepustili.
Úrady tvrdia, že nebezpečný patogén testy neodhalili
Čo presne sa stalo s Darijou, zostáva nejasné. Regionálny novinár Pavel Stepanov tvrdil, že Šipilovová údajne rozbila skúmavku s pľúcnym morom a zatajila to. Táto verzia nebola potvrdená a kolegovia 28-ročnú laborantku považovali za zodpovednú a čestnú.
Ruské úrady v súvislosti s jej smrťou tvrdia, že neexistuje žiadne riziko epidémie a mladá laborantka zomrela na zápal pľúc nešpecifikovanej etiológie. Podľa Rospotrebnadzoru viac ako 90 percent kontaktov absolvovalo lekárske pozorovanie a výsledky takmer 5 000 laboratórnych testov neodhalili žiadne nebezpečné patogény.
Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev povedal, že rodičia a blízki príbuzní zosnulej sú stále na pozorovaní, všetky ukazovatele sú negatívne a situácia je úplne pod kontrolou.
Bitky o antibiotiká a návrat rúšok
Chýry o tom, že príčinou smrti mladej ženy sa mohol stať pľúcny mor, vyvolali v irkutských domácnostiach paniku a obavy. Obyvatelia Irkutska a Šelechova sa snažia v miestnych lekárňach zohnať antibiotiká. V sobotu došlo v niektorých lekárňach k bitkám. Na uliciach sa zároveň po rokoch od pandémie covidu opäť objavili ľudia v rúškach.
K rozruchu prispelo to, že niektorí oficiálni predstavitelia slovo mor raz používali a potom sa od neho dištancovali a úrady si dávajú načas nazvať presnú príčinu smrti mladej ženy.
Mohla sa rozbiť skúmavka?
Verzia o rozbitej skúmavke sa nezdá ani epidemiológovi Andrejovi Aleksandrinovi. Ruské úrady oficiálne nepotvrdili laboratórnu nehodu. Expert poznamenal, že v posledných rokoch sa počas návštev moderných laboratórií len zriedka stretol so sklenenými nádobami. V súčasnosti sa už používajú plastové skúmavky, ktoré sú veľmi pevne uzavreté a prakticky sa nedajú rozbiť. Podľa Alexandrina však nemožno úplne vylúčiť ani ľudské zlyhanie. Rospotrebnadzor poprel, že by vo výskumnom inštitúte došlo k havárii.
Ak bola mladá laborantka naozaj vystavená prírodnému moru, jeho príznaky by sa podľa biochemičky Evgenije Choroševovej medzi ľuďmi objavili najneskôr do ôsmich dní. Inkubačná doba moru je približne jeden až sedem dní.
WHO chce viac detailov
Chýry o možnom prípade nákazy pľúcnym morom nevystrašili len obyvateľov Irkutska, pozornosť zbystrilo aj zahraničie. Americký prezident Donald Trump oznámil, že chce o situácii v Irkutskej oblasti telefonicky hovoriť s Vladimirom Putinom.
Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, že v Irkutsku nezaznamenali žiadne prípady nákazy. Generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus však uviedol, že WHO požiadala o ďalšie informácie na objasnenie príčiny ťažkého zápalu pľúc a patogénu, ktorý viedol k opatreniam verejného zdravia.
V Rusku naposledy prípady výskytu moru u človeka evidovali v rokoch 2014, 2015 a 2016. Nákaza sa vtedy v Rusku objavila po 35 rokoch. Išlo o tri prípady v Altajskej republike na hranici s Mongolskom. Patogén sa vtedy do organizmu nakazených ľudí dostal cez odreniny a rezné rany na koži počas porážky ulovenej zveri. Ani jeden z nakazených nezomrel.
