Výpoveď dva roky pred dôchodkom? Som v pasci, o otca sa nemá kto postarať
Šesťdesiatročná Stanislava hľadá miesto v zariadení sociálnych služieb pre svojho 84-ročného otca už deväť mesiacov. Otec už nedokáže bývať sám a jeho zdravotný stav si vyžaduje nepretržitý dohľad. Miesto v domove sa snažia získať od januára, dodnes ho nemajú. Zamietavé stanovisko dostali aj od súkromného zariadenia.
„Sme v bezvýchodiskovej situácii. Kontaktovali sme všetky dostupné možnosti a nepochodili sme. Dokonca ani sociálna pracovníčka z nemocnice nenašla žiadne zariadenie,“ hovorí Stanislava, ktorá pracuje v Bratislave a žije sama. Za otcom by sa zrejme musela presťahovať k českým hraniciam, odísť z práce a kompletne zmeniť svoj život. „Nikdy som sa takto o dospelého človeka nestarala. Je to práca na 24 hodín, sedem dní v týždni. Neviem, ako to zvládnem – psychicky ani fyzicky,“ dodáva.
Na miesto v zariadení sociálnych služieb na Slovensku aktuálne čaká takmer 15-tisíc ľudí. Parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý by mal podľa rezortu práce pomôcť situáciu riešiť. Limit na počet klientov v zariadení stúpol zo 40 na sto ľudí.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že život seniorov nemožno budovať na predpoklade, že chýbajúce verejné služby nahradia rodinní príslušníci. „Zvýšenie maximálnej kapacity zo 40 na sto prijímateľov v jednej budove považujem za krok, ktorý môže na dlhé roky upevniť veľkokapacitný model a oslabiť smerovanie ku komunitným formám sociálnych služieb,“ uvádza Stavrovská.
Lýdia Brichtová z platformy Sociofórum pripomína, že menšie zariadenia majú lepšie výsledky v kvalite starostlivosti aj v spokojnosti klientov. „Na riziko veľkých inštitúcií upozorňuje množstvo dokumentov OSN aj Európskej únie,“ vysvetľuje. Za dôležité považuje, aby ľudia dostali na výber a mohli zostať v prostredí, ktoré si sami zvolia.
