Trumpovi hrozí najväčší volebný debakel republikánov. Teraz zase šokoval: Irán nech zaútočí na Los Angeles
Vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa v Iráne pokračuje a voliči si to všímajú aj na vysokých cenách benzínu. Trumpova popularita prudko klesá, čo svedčí o situácii pred novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa môžu skončiť debaklom pre republikánov. Demokrati totiž môžu zvíťaziť aj v tradične republikánskych štátoch, ako sú Texas či Kansas.
V Kansase pritom demokrati nevyhrali voľby do amerického Senátu od roku 1932. Rastúce ceny pohonných hmôt chce Trump riešiť dovozom ruskej nafty po dohode s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, čím šokoval EÚ aj Ukrajinu. To však nie je jediné, čím Trump minulý týždeň šokoval. Na predvolebnom mítingu vyhlásil, že ak by mal Irán zaútočiť na Spojené štáty, nech zasiahne San Diego a Los Angeles. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli nesprávne interpretované.
Podľa analytika Asociácie pre medzinárodné otázky a odborníka na USA Mateja Jungwirtha sú tieto slová aj na Trumpa priveľa. „Tie komentáre o možných útokoch na Los Angeles a San Diego sú dosť šialené aj v kontexte Trumpovej rétoriky za posledné dva roky.“ Podľa Jungwirtha si Trump týmito výrokmi ventiluje rastúcu frustráciu zo svojej nepopularity. Analytik dodáva, že je neprijateľné, aby v liberálnej demokracii zazneli takéto výroky, hoci aj zo žartu.
Výroky zazneli na republikánskom predvolebnom mítingu v Nebraske. Trump tam hovoril o hrozbe iránskeho útoku na Spojené štáty a vyslovil slová: „Nech zničia Los Angeles. Nech zničia San Diego.“ Dav jeho priaznivcov na tieto slová reagoval búrlivým potleskom. Trump však v širšom kontexte obhajoval vojnu proti Iránu, ktorá má podľa neho podobným útokom na americké mestá zabrániť.
Kalifornia je baštou demokratov a domovom jedného z jeho najväčších politických oponentov, guvernéra Gavina Newsoma. Ten patrí medzi potenciálnych demokratických kandidátov na prezidenta vo voľbách v roku 2028. Newsom označil Trumpove výroky za „pomätené a nebezpečné“. Na Trumpove slová reagovala aj starostka Los Angeles Karen Bassová, podľa ktorej sú prezidentove vyjadrenia nebezpečné. „Úlohou prezidenta je chrániť krajinu, nie ju aktívne ohrozovať a povzbudzovať útoky na životy Američanov,“ vyhlásila starostka.
Trump na mítingu v Nebraske tvrdil, že vojna v Iráne sa už čoskoro skončí. Len minulý štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty do novembrových volieb do Kongresu nepodniknú ďalšie vojenské útoky proti Iránu. Voľby sa uskutočnia už 3. novembra. Americký prezident zároveň tvrdí, že Washington s Teheránom vedie „produktívne rokovania“ o ukončení vojny, ktorá sa začala ešte vo februári. Napriek jeho optimistickým vyjadreniam však k dohode zatiaľ nedošlo.
O sprostredkovanie rokovaní sa usilujú viaceré krajiny vrátane Pakistanu a Kataru. Irán ešte počas septembrového Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyjadril ochotu obnoviť rokovania so Spojenými štátmi a otvoriť Hormuzský prieliv. Teherán však otvorenie prielivu podmieňuje viacerými požiadavkami vrátane ukončenia americkej námornej blokády iránskych prístavov. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v New Yorku predstavil návrh, podľa ktorého by Irán mohol prieliv otvoriť do siedmich dní od prijatia jeho podmienok Washingtonom.
Rokovania však narážajú najmä na spor o iránsky jadrový program. Trump požaduje, aby sa Irán zaviazal, že nezíska jadrové zbrane, pričom Washington zároveň presadzuje ukončenie obohacovania uránu a odovzdanie jeho zásob. Teherán tieto požiadavky odmieta a trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely. Irán chce najskôr vyriešiť otázku Hormuzského prielivu a ukončenia americkej blokády, zatiaľ čo USA požaduje, aby bola súčasťou dohody od začiatku aj otázka jadrového programu.
Vojna v Iráne sa čoraz výraznejšie podpisuje aj na Trumpovej popularite. Podľa posledných prieskumov nesúhlasí s jeho postupom voči Iránu približne 60 percent Američanov vrátane štvrtiny republikánskych voličov. Podľa analytika Jungwirtha sa americké útoky v Iráne menia na čoraz väčšie fiasko. Poukazuje na to, že Spojené štáty vstupovali do konfliktu s nejasnými a do značnej miery protichodnými cieľmi.
„Hoci sa Američanom podarilo odstrániť najvyššie vedenie iránskeho režimu, Irán sa ukázal ako veľmi odolný a flexibilný hráč, ktorý teraz drží USA a zvyšok sveta v šachu prostredníctvom kontroly lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv,“ hovorí analytik. Práve obmedzenie dopravy cez tento strategický prieliv sa podpísalo aj na raste cien ropy a pohonných hmôt. Američania pritom vidia jasnú súvislosť medzi začiatkom amerických útokov na Irán a prudkým rastom cien benzínu či nafty.
Trump, ktorý pred voľbami sľuboval zníženie cien potravín a pohonných hmôt, sa tak podľa analytika stal vinníkom presného opaku. Jungwirth dodáva, že mnohí pozorovatelia očakávajú, že sa to výrazne prejaví aj vo výsledkoch novembrových volieb.
