Spôsobí umelá inteligencia globálnu finančnú krízu? Menový fond varuje svet pred možnou katastrofou
Medzinárodný menový fond (MMF) varuje pred kombináciou špekulatívneho dlhu v AI sektore, rastúcich úrokov štátnych dlhov a masívnych kybernetických útokov. Tieto faktory môžu podľa fondu spustiť domino efekt, ktorý bude len ťažké zastaviť.
Akciové trhy síce lámu rekordy a okolo umelej inteligencie vládne obrovský ošiaľ, no v zákulisí sa hromadia problémy. MMF vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite upozorňuje, že súčasný optimizmus stojí na hlinených nohách.
Globálnej ekonomike podľa odborníkov hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli spustiť novú finančnú krízu.
Prvou je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou, ktorá by mohla spustiť rozsiahle oddlžovanie naprieč triedami aktív. Firmy investujú do AI obrovské sumy a vo veľkom si na to požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier, medzi ktorých patria aj firmy z takzvanej Veľkej sedmičky ako Microsoft, Apple, NVIDIA, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla. Spoločnosti sú presvedčené o obrovských ziskoch. Ak sa však návratnosť investícií ukáže ako pomalšia alebo nižšia, investori peniaze stiahnu. To by oslabilo hodnotu nahromadeného dlhu.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš vníma masívne investície do AI zatiaľ ako prirodzenú súčasť technologického rozvoja, uznáva však čoraz výraznejšie finančné riziká. Podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Hoci disponujú silnými súvahami, ich voľné peňažné toky sa pod tlakom investícií znižujú. Najväčším rizikom nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií. Ak by sa očakávané prínosy nenaplnili, mohlo by dôjsť k prehodnoteniu akciových valuácií. Oproti dot-com bubline z roku 2000 je rozdiel v tom, že dnešný boom stojí na vysoko ziskových spoločnostiach. Trh však nie je voči korekcii imúnny. MMF identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci kruhových finančných vzťahov.
Druhým rizikom je nárast výnosov štátnych dlhopisov v dôsledku obnovených inflačných tlakov, obáv o verejné financie a silnejšieho hospodárskeho rastu. Výnosy sa môžu priblížiť úrovniam pred globálnou finančnou krízou. Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky by sa mohli prejaviť aj mimo verejného dlhu.
Analytik Finax Patrik Kindl uvádza, že masívny dopyt po kapitáli v USA ovplyvní úrokové sadzby na domácom trhu, čo vytvára tlak na rast výnosov. Časom sa tento efekt prelieva aj do Európy, keďže americké dlhopisy sa považujú za bezrizikové. Pre európsky trh sú kľúčové domáce sadzby ECB a menová politika v eurozóne. Výrazný negatívny vplyv na európske dlhopisy sa zatiaľ neočakáva.
Treťou hrozbou sú kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť kritické operácie a oslabiť dôveru. Svet financií je takmer kompletne digitálny a útoky hackerov sú čoraz agresívnejšie. Závažný incident by mohol narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové služby. Nebezpečenstvo je akútne, ak útok zasiahne významnú inštitúciu, platobný systém, poskytovateľa cloudových služieb alebo softvérovú platformu.
Podľa MMF majú vlády a centrálne banky pre vysoké dlhy a infláciu menej priestoru na záchranné balíky. Fond odporúča tri kroky: dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI a nebankovom sektore a zvýšiť kybernetickú odolnosť. Rozvíjajúce sa ekonomiky by mali využiť priaznivé podmienky na vytvorenie rezerv.
