Vyše 5-tisíc Sloveniek ročne: O najťažšom momente v nemocnici sa šepká

Marek
By Marek
5 Min Read

Ročne postihne vyše 5-tisíc Sloveniek: O najťažšom momente v nemocnici sa stále hovorí len pošepky

Ženy, ktoré prišli o dieťa počas tehotenstva alebo krátko po pôrode, často zostávajú so svojou bolesťou samy. Musia čeliť necitlivému prístupu zdravotníkov či nedostatku informácií.

Podľa údajov za rok 2023 na Slovensku zaznamenali približne 5-tisíc spontánnych potratov, pričom väčšina sa odohrala v prvom trimestri. Takmer 600 potratov nastalo medzi 13. a 28. týždňom tehotenstva. Ďalších 156 detí sa narodilo bez známok života a 44 zomrelo do 24 hodín po pôrode.

Necitlivý prístup a nedostatok informácií

Podľa prieskumu občianskeho združenia Tanana mnohé ženy museli okrem bolesti čeliť aj necitlivému prístupu zo strany zdravotníkov, nedostatku informácií či nemožnosti dôstojne sa rozlúčiť so svojím dieťaťom. Do dotazníkového prieskumu sa zapojilo 267 žien a ďalších 22 absolvovalo hĺbkové rozhovory. Z odpovedí vyplynulo, že 55 percent respondentiek nemalo naplnenú aspoň jednu z potrieb v oblasti reprodukčného zdravia, 56,9 percenta v oblasti rozlúčky s dieťaťom a 61,4 percenta v oblasti podpory duševného zdravia.

„Oznámenie si pamätám ako veľmi necitlivé. Povedal nám to jednoducho ako fakt – ako by nás bral ako ďalšiu papierovačku. Začal nám hovoriť o ďalšom postupe a my sme sa nestihli ani nadýchnuť. Bola som vo veľkom šoku, potrebovala som, aby sa aspoň nachvíľu zastavil, aspoň na desať sekúnd, aby som sa nadýchla,“ spomína jedna z respondentiek.

Psychologická pomoc často chýba

Až viac ako 61 percent respondentiek uviedlo, že niektorá z ich potrieb v oblasti podpory duševného zdravia zostala nenaplnená. Ženy opisovali, že im v nemocnici neponúkli psychologickú pomoc, nevedeli, na koho sa obrátiť, alebo mali pocit, že ich prežívanie zdravotníci zľahčovali.

„V zdravotníckom zariadení mi nikto nedal informácie o podpore duševného zdravia. Skôr som mala pocit bagatelizovania, že sa vlastne nič veľké nestalo, keďže, ako povedal lekár, sa toto stáva bežne,“ uviedla jedna z respondentiek.

Nestihli sa rozlúčiť s dcérou

Podľa prieskumu 56,9 percenta respondentiek nemalo naplnenú niektorú z potrieb, ktoré súvisia s možnosťou dôstojnej rozlúčky. Pre rodičov môže byť dôležité dieťa vidieť, držať ho v náručí, pomenovať ho alebo si uchovať spoločnú spomienku. Jedna zo žien opísala, že po pôrode dcéry, ktorá zomrela, dostali s partnerom otázku, či ju chcú vidieť. V šoku najskôr odpovedali záporne, krátko nato však svoje rozhodnutie zmenili.

„Nedržali sme ju vôbec v náručí, lebo sa nás pýtali v tej chvíli, keď som bola ešte na pôrodnom boxe, že či chceme vidieť dcérku. Boli sme takí v šoku, že sme povedali najskôr nie, ale potom o chvíľku na to sme ju chceli vidieť a boli sme potom aj takí sklamaní, že jednoducho nám povedali, že už ju vlastne odniesli na patológiu.“

Strata zostáva tabu aj po rokoch

Až 91 percent respondentiek prieskumu vníma, že strata dieťaťa je v slovenskej spoločnosti tabuizovaná. Takmer 62 percent má pocit, že byť smútiacim rodičom so sebou nesie spoločenskú stigmu. Viac ako sedem z desiatich žien uviedlo, že cíti potrebu hovoriť o svojom zosnulom dieťati.

„Nezriedka sa nám ozývajú ženy, ktoré majú sedemdesiat a viac rokov. Hovoria, že až teraz majú pocit, že môžu hovoriť o svojej bolesti, o tom, čo prežívali. Že konečne sme ako spoločnosť scitliveli dosť na to, aby sme ich bolesť dokázali uznať,“ vysvetľuje Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana.

Čo sa musí zmeniť?

Autorky mapovania upozorňujú, že pomoc ženám po strate nemožno postaviť iba na empatii jednotlivých zdravotníkov. Navrhujú zavádzanie odborných štandardov starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu v komunikácii náročných správ či dostupnosť psychologickej podpory priamo na oddeleniach. Dôležité je tiež poskytovať rodičom dostatok informácií, umožniť im spolurozhodovať o starostlivosti a rešpektovať ich individuálne potreby.

Ak ste si prešli stratou dieťatka a cítite, že by ste sa o nej potrebovali porozprávať, môžete vyhľadať pomoc. Na stratu dieťaťa sa zameriava občianske združenie Tanana, ktoré poskytuje psychologickú pomoc aj podporné skupiny. Kontaktovať ho môžete na info@tanana.sk či na telefónnom čísle +421 944 985 074.

Share This Article