DNA v službách kriminalistov: páchatelia ani po desaťročiach nemôžu mať istotu, že nebudú odhalení
DNA analýza patrí k najúčinnejším nástrojom forenznej genetiky pri usvedčovaní páchateľov závažných trestných činov. Umožňuje identifikovať vinníka aj po mnohých rokoch a zároveň zbaviť viny neprávom podozrievané či odsúdené osoby. Podľa odhadov expertov zvýšila objasnenosť závažných trestných činov až o 30 percent.
Polymorfizmy ako základ identifikácie
Z hľadiska kriminalistiky sú kľúčové dva typy opakujúcich sa sekvencií v ľudskej DNA – VNTR (Variable Number of Tandem Repeats) a STR (Short Tandem Repeats). Pri VNTR sa opakuje motív dlhý 7 až niekoľko desiatok nukleotidov, pri STR ide o motív s dĺžkou 1 až 6 nukleotidov. Počty opakovaní sú v populáciách veľmi variabilné, pretože jeden jedinec má vždy kombináciu dvoch počtov – jednu kópiu od matky a jednu od otca. VNTR polymorfizmy objavil anglický genetik Alec Jeffreys v roku 1984 a ako prvé sa využili aj v kriminalistike. STR polymorfizmy boli objavené začiatkom 90. rokov v súvislosti s Projektom ľudského genómu.
Od DNA odtlačkov k databázam
Prvou metódou analýzy VNTR bola membránová hybridizácia, ktorej výsledkom je rebrík pruhov pripomínajúci čiarový kód. Jeffreys tento obraz nazval DNA odtlačok. Metóda však nerozlišovala jednotlivé polymorfizmy a vyžadovala okolo 5 mikrogramov nedegradovanej DNA, čo sa v kriminalistických prípadoch často nedá získať. Výrazné vylepšenie priniesol objav PCR reakcie Karym Mullisom v roku 1983. V súčasnosti sa v kriminalistike prakticky výlučne využívajú STR polymorfizmy, na ktorých analýzu postačí 0,5 až 2,0 nanogramu DNA, teda 100 až 200 buniek.
Možnosť opísať DNA profil číslicami viedla k založeniu elektronických databáz. Prvou bola CODIS v USA spravovaná FBI. Na Slovensku bolo zriadenie DNA databázy schválené parlamentom 17. mája 2002 a plnenie profilmi sa začalo v roku 2004. Systém spočiatku obsahoval 13 STR polymorfizmov, od roku 2017 sa odporúča testovať 20. Pri takejto sade je náhodná zhoda dvoch rôznych jedincov prakticky nulová, a to s výnimkou jednovaječných dvojčiat.
Prvé prípady vo svete a v ČSFR
Prvú DNA analýzu v kriminalistike uskutočnil Alec Jeffreys v rokoch 1986 až 1987 v prípade vrážd dvoch dievčat v Anglicku. Zo spermií zistil, že páchateľom je tá istá osoba. Muž, ktorý sa k činu priznal, bol na základe nezhody DNA profilu vylúčený. Analyzovaných bolo približne 4500 mužov, no vraha odhalil až prípad z roku 1987, keď sa jeden muž v miestnej krčme preriekol, že namiesto seba poslal na odber niekoho iného. Jeho DNA profil sa zhodoval s profilom zo zaistených spermií.
Prvý prípad DNA analýzy v kriminalistike v ČSFR uskutočnil tím profesora Ľudevíta Kádašiho v roku 1990, vtedy už metódou VNTR pomocou PCR reakcie. V apríli 1990 boli v dedinke Klučov zavraždené a sexuálne zneužité tri ženy – matka a jej dve dcéry. DNA profil páchateľa stanovený zo spermií sa nezhodoval so žiadnym z deviatich podozrivých. Páchateľ bol usvedčený až po 13 rokoch, v roku 2003, keď sa jeho profil po zadržaní zhodoval s profilom uloženým v českej DNA databáze.
Prvý usvedčený vrah a prípad na Slovensku
Prvého vraha v ČSFR usvedčili tiež v roku 1990. Študentku na toalete internátu v Brne usmrtil mnohými ranami nožom. Atypicky lokalizované kvapky krvi na kachličkách naznačovali, že by mohli pochádzať od samotného páchateľa, ktorý sa pri útoku poranil. V blízkosti miesta činu býval recidivista, ktorý mal poranenú ruku. DNA analýza potvrdila zhodu jeho profilu s krvnými škvrnami a muž bol odsúdený na 23 rokov väzenia.
Na Slovensku bol prvým prípadom, kde DNA analýza poskytla rozhodujúci dôkaz, prípad sériového vraha Ondreja Riga, ktorý zavraždil deväť ľudí – osem žien a jedného chlapca. Na prípade tím pracoval v rokoch 1990 až 1992. DNA profil páchateľa stanovili zo spermií zaistených z pošvy jednej zo zavraždených žien. Riga prvý raz predviedli na políciu v septembri 1991, no pre nedostatok ďalších dôkazov bol prepustený. Po ďalšej vražde v marci 1992 ho zadržali a krvné škvrny na jeho nohaviciach sa zhodovali s DNA profilom zavraženej. Zhodu potvrdili aj kriminalisti v Nemecku a Holandsku, kde spáchal prvé vraždy.
Výhody DNA analýzy
Rovnaká DNA sa nachádza v každej bunke okrem červených krviniek, preto je na analýzu možné použiť ľubovoľné bunky a tkanivá, nielen krv. DNA je pomerne odolná voči degradácii, a tak možno analyzovať aj tkanivá nájdené po mnohých rokoch či desaťročiach. Variabilita STR polymorfizmov je taká vysoká, že po vyšetrení sady CODIS polymorfizmov je náhodná zhoda profilov dvoch jedincov prakticky nulová. Analýza umožňuje vylúčenie neprávom obvinených a vyznačuje sa vysokou mierou presnosti a spoľahlivosti.
