Prezident Pellegrini chce prehodnotiť nomináciu Filipa Kuffu za ministra životného prostredia
Prezident SR Peter Pellegrini požiadal premiéra Roberta Fica, aby prehodnotil návrh na vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia a poslal mu do Prezidentského paláca inú nomináciu. Dôvodom má byť riziko, že Kuffa môže byť obvinený v trestnom stíhaní, ktoré môže s vysokou pravdepodobnosťou sčasti súvisieť s výkonom jeho funkcie štátneho tajomníka.
„Nebol by to dobrý signál pre stabilitu tejto krajiny a nebol by to dobrý signál pre občanov Slovenskej republiky, u ktorých sa musíme snažiť postupne zvyšovať dôveru vo verejné inštitúcie,“ tvrdí prezident. „Ja viac detailov nemám a ani nemôžem mať, ale problémom treba predchádzať a treba ich predvídať,“ dodal.
Pellegrini zdôraznil, že to nie je rozhodnutie o nevymenovaní, pretože sa musí hýbať len v rámci svojich ústavných právomocí. „Bude teraz na predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako sa vysporiada s týmto mojím návrhom,“ hovorí prezident. Podľa jeho slov Fica len upozorňuje na okolnosti.
Ústavní právnici: Prezident nie je návrhom premiéra bezpodmienečne viazaný
Ústavní právnici sa zhodujú, že prezident nemusí automaticky vymenovať každého kandidáta na ministra, ktorého navrhne premiér. „Hlava štátu nie je návrhom predsedu vlády bezpodmienečne viazaná, teda hlava štátu môže odmietnuť návrh predsedu vlády na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák. Podobný názor má aj Radoslav Procházka. „Povinnosť prezidenta spočíva v povinnosti sa návrhom predsedu vlády na menovanie alebo odvolanie jej členov zaoberať, ale vyhovieť takému návrhu hlava štátu nemusí,“ píše v knihe Kráľ otec.
Podľa ďalšieho ústavného právnika Mariána Gibu musia byť dôvody na nevymenovanie veľmi vážne a musia súvisieť s povinnosťou hlavy štátu zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Bujňák v tejto súvislosti upozorňuje, že „tu je na mieste väčšia opatrnosť a zdržanlivosť, lebo vznesenie obvinenia ešte neznamená, že človek daný trestný čin aj spáchal“. „Prezumpciu neviny vie vyvrátiť len súd cez právoplatné rozhodnutie vydané v spravodlivom procese,“ dodáva ústavný právnik.
Kritika dvojitého metra pri nomináciách
Prezidentovo odôvodnenie vyvoláva otázky v súvislosti s jeho vlastnou politickou minulosťou. Keď predseda parlamentu Pellegrini odišiel v júni 2024 do Prezidentského paláca, vedením Národnej rady bol dočasne poverený Peter Žiga, v tom čase obvinený z podplácania. Obvinenie mu zrušili až v septembri. Druhú najvyššiu ústavnú funkciu tak ako obvinený vykonával päť mesiacov.
Pellegrini v prípade údajného úplatku 150-tisíc eur v škatuli od šampanského, ktorý mal Michal Suchoba odovzdať Miroslavovi Výbohovi, vypovedal iba ako svedok a nikdy nebol obvinený. Prijatie úplatku poprel. Kauza je premlčaná až od roku 2024.
Možnosti ďalšieho postupu
Bujňák prezidentov postup z ústavnoprávneho hľadiska víta. Existuje totiž šanca, že sa prípad dostane pred Ústavný súd, ktorý by jednoznačne určil, či a za akých podmienok má prezident možnosť nomináciu na ministra odmietnuť.
Jediným spôsobom, ako by sa mohli k tejto veci vyjadriť ústavní sudcovia, by tak mohla byť ústavná sťažnosť Filipa Kuffu proti postupu prezidenta. Ak by súd rozhodol v Kuffov prospech, jeho náhradník by mu ministerské kreslo uvoľniť nemusel a prípadné odškodné by neplatil prezident zo svojho vrecka, ale kancelária z rozpočtu.
Od Michala Kováča, ktorý v roku 1994 nevymenoval Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu napriek naliehaniu Vladimíra Mečiara, ešte žiadny prezident neodmietol oficiálny návrh premiéra. Keď Zuzana Čaputová nevymenovala Rudolfa Huliaka v roku 2023 alebo Andrej Kiska päť rokov predtým odmietol Jozefa Ráža mladšieho, bolo to v čase, keď premiér ešte nebol vymenovaný a ústavne teda išlo o neformálne konzultácie.
