Izrael čakajú voľby po útoku Hamasu. Netanjahu čelí otázkam o zlyhaní aj sporom o armádu
Izrael čakajú voľby, v ktorých sa bude rozhodovať aj o politickej budúcnosti Benjamina Netanjahua. Krajinu rozdeľujú otázky bezpečnosti, armády a náboženstva. O niekoľko dní sa Izraelčania vrátia k volebným urnám v prvých parlamentných voľbách od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023.
Hlasovanie rozhodne nielen o ďalšom smerovaní bezpečnostnej politiky, ale aj o tom, ako sa štát postaví k vyšetreniu svojho zlyhania pri zabránení útoku a k rastúcemu napätiu v spoločnosti. Silno zaznievajú požiadavky na zriadenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie, ktorá by preskúmala sériu omylov a zlyhaní umožňujúcich najkrvavejší útok v dejinách Izraela.
Sporné vyšetrovanie
Izrael v minulosti v čase hlbokých kríz podobné komisie už vytvoril. Hlavný súper premiéra Benjamina Netanjahua, bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, avizoval, že v takomto postupe chce pokračovať aj teraz – ak sa dostane k moci, plánuje nezávislý orgán zriadiť.
Vládny tábor však trvá na inom prístupe. Kabinet, ktorý bol pri moci aj v čase útoku, odmieta ideu nezávislej komisie a presadzuje dvojstranný vyšetrovací orgán, ktorého členov by vymenovali politici. Opozičný líder Jair Lapid upozorňuje, že cieľom takto navrhnutého mechanizmu je skôr zbavenie zodpovedných viny než skutočné objasnenie udalostí.
Samotný premiér preniesol časť viny na bezpečnostné zložky, ktoré ho podľa jeho slov neupozornili dostatočne včas v deň útoku. Čelí zároveň obvineniam, že ignoroval varovania, vrátane tých zo Spojených arabských emirátov. Ďalším zdrojom tlaku sú predchádzajúce vzťahy Netanjahuovej vlády s Katarom, ktorý so súhlasom Izraela finančne podporoval Hamas.
Dlhá vojna, tenké sily
Desaťročia stála izraelská bezpečnostná doktrína na kvalitnom spravodajstve, odstrašovaní a krátkych vojenských kampaniach. Udalosti po 7. októbri 2023 však tento model narušili. Vláda prešla na dlhodobé operácie, čo dokladá prítomnosť izraelských jednotiek v bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, na juhu Libanonu a v Sýrii. Armáda takmer denne zasahuje na Západnom brehu Jordánu, rozbehla dve vojny proti Iránu a podniká útoky na jemenských húsíov.
Takto rozptýlené nasadenie vyvoláva otázky, či je armáda schopná dlhodobo udržať operácie na viacerých frontoch. Od roku 2023 opakovane mobilizuje desiatky tisíc záložníkov, čo prináša vysoké osobné aj ekonomické náklady. Vojenskí predstavitelia upozorňujú na nedostatok personálu. Medzinárodná reputácia Izraela sa výrazne poškodila, najmä pre vojnu v Pásme Gazy, pri ktorej podľa údajov zahynulo viac než 74 000 ľudí.
Spor o brancov
Diskusia o výnimkách pre ultraortodoxných židov v čase, keď armáde chýbajú vojaci, prerástla do širšieho zápasu o charakter Izraela. Ultraortodoxné strany presadzujú zachovanie výnimky pre mužov študujúcich v ješivách. Tento postoj podporuje aj Netanjahuov Likud a pravicové koaličné subjekty. Opozícia požaduje úplné zrušenie výnimiek a avizuje, že nevstúpi do vlády s ultraortodoxnými partnermi.
Eizenkot, ktorý prišiel o syna vo vojne v Pásme Gazy, obviňuje Netanjahuovu vládu, že podporuje vyhýbanie sa povinnostiam. Premiér v nedávnom rozhovore skritizoval zatýkanie ultraortodoxných mužov, ktorí odmietajú narukovať, zároveň však trvá na tom, že tí, čo sa naplno nevenujú štúdiu Tóry, by do armády nastúpiť mali. Tesne pred rozpustením parlamentu predložila vládna koalícia balík opatrení zavádzajúcich segregáciu mužov a žien v niektorých verejných priestoroch a prijala zákon zdôrazňujúci význam štúdia Tóry.
Náklady a nespokojnosť
Zástancovia tvrdia, že tieto kroky posilňujú židovskú identitu. Kritici varujú, že krajinu posúvajú k väčšiemu vplyvu náboženstva na verejný život. Hoci debatu dominuje bezpečnosť, kľúčovou témou zostáva ekonomická situácia. Napriek vysokému tempu rastu sú obyvatelia vystavení jedným z najvyšších životných nákladov na svete. Ekonómovia upozorňujú na nedostatok dostupného bývania, obchodné bariéry a obmedzenú konkurenciu v strategických odvetviach.
Kombinácia bezpečnostnej neistoty, sporov o identitu a rastúcej ekonomickej záťaže bude rozhodovať o tom, ako izraelskí voliči rozdelia svoje hlasy.
