Nad Oleškami utíchla paľba, humanitárna misia sa začala
V okupovanom ukrajinskom meste Olešky na ľavom brehu rieky Dneper zastavili boje. Prímerie potvrdil ukrajinský ombudsman aj ruské ministerstvo obrany. Podľa šéfa poslaneckého klubu Sluha ľudu Davyda Arachamiju má prímerie potrvať do 1. novembra.
Ešte pred mesiacom prichádzali z mesta správy o hladovaní miestnych obyvateľov, ktorí boli nútení jesť divoké zvieratá a do polievok pridávať trávu, aby sa aspoň trochu zasýtili. Ukrajinský verejný ochranca práv Dmytro Lubinec upozorňoval, že ukrajinská strana má pripravené zoznamy ľudí na evakuáciu a armáda je pripravená stopnúť paľbu, no ruská strana si dávala načas s potvrdením humanitárnej misie.
Priebeh a trasy evakuácie
Humanitárna misia má podľa Lubinca prebiehať postupne: najskôr sa zabezpečil režim ticha, do Olešiek má byť doručená humanitárna pomoc a následne má byť zabezpečený voľný pohyb osôb z mesta. Lubinec bude koordinovať procesy priamo na mieste.
Presné trasy evakuácie zatiaľ nie sú verejne známe. Najkratšia trasa cez rieku Dneper neprichádza do úvahy, pretože by obe armády museli odmínovať časť brehov aj samotnú vodnú cestu. Ľudia zapojení do záchrannej misie tvrdia, že evakuácia sa uskutoční 29. októbra prostredníctvom autobusov, z čoho vyplýva, že misia prednostne ráta s pozemnou trasou.
V hre sú tri smery: na západ do mestečka Hola Prystaň a následne cez Skadovsk na anektovaný Krym, na juhovýchod do mesta Radensk, alebo na východ k Novej Kachovke, odkiaľ by sa evakuovaní cez okupovanú časť Záporožskej oblasti dostali do Mariupola a ďalej do Ruska.
Obavy z informačného vákua a mín
Chersonská novinárka Jevhenija Virlyč upozorňuje, že rozhodovanie ľudí o tom, či zostanú na okupovanom území, v Rusku alebo podniknú dlhú cestu na Ukrajinu, môže ovplyvňovať informačné vákuum, v ktorom žili niekoľko rokov. Podľa nej Rusi budú ľuďom podsúvať svoje idey a ponúkať im, aby vycestovali na Krym alebo do Ruska.
Ukrajinská dobrovoľníčka Ksenija Archipová, ktorá sa evakuáciou ľudí z Olešiek zaoberá od povodní v roku 2023, uviedla, že o evakuáciu je veľký záujem. Upozornila však, že niektorí obyvatelia sa vydali z mesta na vlastnú päsť v nádeji, že ruská armáda už cestu odmínovala. Dvaja z nich narazili na mínu, prežili, no podľa Archipovej to dokazuje, že cesty odmínované neboli.
Práve zamínované cesty a neustála kontrola ruských dronov v uplynulých mesiacoch neumožňovali riadne dodávky potravín či liekov do okupovaného mesta. Ľudí odrádzalo vycestovať aj to, že nemali doklady, o ktoré mohli prísť v dôsledku bojov.
Svedectvo evakuovanej rodiny
Pred niekoľkými týždňami sa z Olešiek podarilo evakuovať rodine, s ktorou sa zhovárala novinárka agentúry Reuters. Päťdesiatpäťročný Vitalij, ktorý z mesta utiekol so svojou manželkou a 13-ročným synom pred hladom, vyjadril pochybnosti, že humanitárna misia prebehne podľa plánu.
Podľa Vitalija sú mnohí ľudia, ktorí zostali v meste, starí alebo chorí a pre tých bude náročné vydať sa na zdĺhavú cestu do neznáma. Jeho trojčlenná rodina mala počas posledných týždňov na deň len zaváraninový pohár ryže alebo pohánky, z času na čas si dopriali uhorku či paradajku s portulakou.
Rodina vyšla z Olešiek na vlastnú päsť v skupine ôsmich ľudí. Rodičia so synom kráčali cez frontovú oblasť 20 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk. Z domu si vzali len jesenné oblečenie, plyšovú hračku a niekoľko rodinných fotografií. Medzi prvými vecami, ktoré si po presídlení do Kyjevskej oblasti kúpili, bolo vrece zemiakov.
V meste pred vojnou žilo 24-tisíc ľudí.
