Regionálne voľby ukázali fiasko Republiky aj hanbu Smeru
Regionálne voľby neboli podľa komentátora Borisa Zalu vôbec nevinné. Zaznamenal v nich niekoľko javov a trendov, ktoré podľa neho stoja za pozornosť. Tým prvým je, že typ národnej propagandy, ktorý sa snaží presadzovať koalícia označovaná ako „sociálna, kresťanská a národná“, sa nepresadil.
Podľa Zalu väčšine voličov leží osud Slovenska na srdci, no nie je to Slovensko kultúrnych vojen, pomníkov anificovskej mytológie proruského „mieru“. Celá táto karikatúra, ktorá sa vydáva za „národnú“, podľa neho zreteľne prehrala. Za podstatné nepovažuje, aký počet hlasov získal Milan Mazurek, ale to, že prehral. V zrkadle úspechu Mariana Kotlebu spred 13 rokov je Mazurek podľa Zalu fiaskom. Víťazstvo Milana Majerského tiež nevidí ako znak rastu konzervatívcov, ale ako voľbu voličov za protiváhu barbarizmu.
V Banskej Bystrici je podľa neho fiasko „temnárov“ ešte viditeľnejšie. Problém nevidí v samotnej Republike, ale za alarmujúce považuje, že Smer a na niektorých miestach aj Hlas jej otvorili náruč a prijali ju za koaličného partnera namiesto toho, aby vytvorili pevnú hrádzu. Tento biľag budú podľa Zalu „smeráci“ aj „hlasáci“ nosiť viditeľne. Za zásluhu Ondreja Luntera označuje, že túto hrádzu postavil pevne a napokon úspešne.
Súboj v Bratislave a posolstvo miest
Osobitnou kapitolou je podľa Zalu bratislavský duel Vallo – Ráž. Od počiatku bolo podľa neho jasné, že ak do súťaže nastúpi Jozef Ráž ml., Matúš Vallo bude okamžite nielen kandidátom na primátora, ale aj hrádzou proti nástupu Smeru v hlavnom meste. Vallo to podľa neho pochopil a viedol systematicky kampaň ako „protificovský“ kandidát.
Ráž sa tomuto deleniu chcel vyhnúť, vystupoval racionálne a prezentoval sa ako nestraník. Napriek sympatickému vystupovaniu však jeho „nestraníckej“ pozícii podľa Zalu neuveril nikto. Pripomína, že samotný Robert Fico prezentoval jeho prípadné víťazstvo ako víťazstvo Smeru. Volič podľa neho nevníma čiastkové výsledky jednotlivých ministrov, ale každého ministra ako člena vlády, ktorá ťahá Slovensko ku dnu. Vallo tak vyhral v očiach časti Bratislavčanov ako okrášľovač mesta a u ďalšej časti ako hrádza proti ficovskému úpadku.
Podobne podľa Zalu prehovorila väčšina väčších slovenských miest. Tie chcú byť dynamické moderné mestá poskytujúce služby na úrovni blízkej vyspelým európskym mestám. Ani jedno podľa neho neprejavilo vôľu podobať sa niektorému ruskému mestu. Mestá jasne prehovorili, že sú európske.
Od vzostupu k záťaži
Zala si pamätá, že v rokoch 2006 až 2012 bola pre obrovské množstvo starostov, primátorov a županov česť kandidovať za Smer-SD. Po sérii škandálov, ktoré vyvrcholili Kaliňákovou kauzou „Baštrňák“ a pridruženými korupčnými škandálmi, sa Smer začal stávať pre komunálnych aj regionálnych politikov záťažou. Ak chceli pokračovať, rýchlo sa transformovali na nezávislých alebo sa od Smeru úplne odtrhli.
Na dokreslenie uvádza, že v roku 2009 získal Smer všetkých županov okrem Bratislavského kraja, v roku 2017 už len dva kraje. Bol to podľa neho jasný výraz úpadku, cesty, na ktorú sa Smer vydal po neúspešnej kandidatúre predsedu Fica na prezidentský post. Pád sa už nezastavil, naopak, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej nabral na rýchlosti. Po kauze „Trošková“ bol podľa Zalu neudržateľný aj post premiéra, a tak Fica vystriedal Peter Pellegrini. Úpadok sa mu už nepodarilo zastaviť, a tak sa odtrhol a založil vlastnú stranu Hlas.
Hlas podľa Zalu nezískal vo voľbách veľké percentá, ale rozhodoval, kam sa Slovensko namieri. Mal v rukách možnosť poslať Smer „na smetisko dejín“, no urobil pravý opak: Hlas zachránil umierajúceho, ktorému ešte aký-taký kyslík dodal Igor Matovič. Neozdravil ho však, ako sľuboval – naopak, sám ochorel.
Prípad Tibora Gašpara
Dokonalou ukážkou úpadku Smeru je podľa Zalu osud jeho novej tváre Tibora Gašpara. Muža, ktorého dal Fico na kandidátku ako manifestáciu toho, že za svojimi ľuďmi stojí bez ohľadu na to, že na nich dopadá meč spravodlivosti. Tento bývalý policajný boss čeliaci obvineniu z organizovaného zločinu sa javil ako korunný princ Smeru. V miestnych voľbách však podľa Zalu nezískal ani obyčajný mandát do miestneho zastupiteľstva. Darmo podľa neho predseda Smeru vnucuje myšlienku, že to s parlamentnými voľbami nemá nič spoločné.
Zalu najviac teší, že sa Slovač krok za krokom vymaňuje z ficovskej historickej demagógie proruského mieru, ale aj z mazurekovsko-uhríkovskej protieurópskej uškriekanosti. Stále viac ľudí podľa neho chápe, že to nie je národný záujem, ale cesta k úpadku a barbarizmu. Sme totiž Európania, a nie Euroaziati, hoci by nás medzi nich títo pseudonárodovci chceli zaradiť, uzatvára Zala.
