Prezident Pellegrini žiada Ústavný súd o výklad ústavy v spore o Kuffu
Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol požiadať Ústavný súd, aby v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri menovaní členov vlády. Ide o reakciu na situáciu okolo nominácie Filipa Kuffu na post ministra životného prostredia.
Pellegrini vyhlásil, že prezident ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v týchto otázkach len poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády. Pripomenul pritom, že má silnejší mandát ako všetky strany vládnej koalície dokopy.
Odborníci sa nezhodujú na prijateľnosti návrhu
Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide v tomto prípade o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy. Spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
Iní ústavní právnici by takýto spor uvítali. Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje, uviedol, že od roku 1993 sa táto téma neustále vracia a teraz je ideálna príležitosť, aby sa to konečne dostalo na Ústavný súd v konaní, v ktorom bude môcť povedať, či prezident takéto mantinely má, alebo nie.
Prezident žiada rovnaké právomoci ako pri Čentéšovi
Pellegrini Ústavnému súdu navrhuje, aby skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády. Žiada teda to isté, čo Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora, keď Ivan Gašparovič nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša.
Ak by Ústavný súd podobný výklad dovolil aj teraz, otvorilo by to podľa kritikov dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra. Možnosti prezidenta robiť premiérovi zle by sa výrazne posilnili.
Dilema bez jednoznačného riešenia
Keď senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, skonštatoval, že nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, teda prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami. Rozdiel je v tom, že Čentéš bol volený parlamentom a Kuffa nie.
Otázka, či môže prezident odmietnuť vymenovať ministra, zostáva právnou, politickou aj morálnou dilemou, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie. Ak by Ústavný súd prezidentovi vyhovel, fakticky by tým rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy.
