Vianočné trhy v Lišove zrušili pre obavy predajcov. Finančná správa tvrdí, že pokladnicu eKasa nepotrebujú
Ôsmy ročník tradičných vianočných trhov v Lišove v okrese Krupina, ktorý sa mal uskutočniť 19. decembra 2026, organizátori zrušili. Dôvodom nebol nezáujem návštevníkov, ale obavy samotných predajcov – starších ľudí a remeselníkov, ktorí nevedeli, aké podnikateľské, daňové, odvodové a technicko-evidenčné povinnosti sa ich týkajú. Báli sa, že im budú chybiť potrebné povolenia a že im kontrolóri uložia vysoké sankcie.
Správa o zrušení trhov vyvolala vlnu pobúrenia a debatu o miere byrokracie na Slovensku. Finančná správa sa po jej zverejnení snaží situáciu upokojiť. Podľa úradníkov sa povinnosť používať pokladnicu eKasa alebo jej virtuálnu verziu vzťahuje výlučne na osoby s podnikateľským oprávnením alebo na tých, ktorí vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Oslobodenie do 500 eur aj bez registrácie
Hovorca Finančnej správy Daniel Kováč vysvetľuje, že pre bežného človeka, ktorý predá zopár vlastnoručne vyrobených vecí, platia iné pravidlá ako pre veľkého podnikateľa. Príjmy z príležitostnej činnosti sú pri splnení podmienok oslobodené od dane z príjmov do hranice 500 eur ročne. Ak predajca na jednorazovom trhu predá svoje výrobky a nezarobí viac ako 500 eur, nemusí sa registrovať na daňovom úrade a nevzniká mu povinnosť vlastniť ani používať pokladnicu eKasa.
Finančná správa zároveň ubezpečuje, že za takýchto okolností nemožno voči predajcovi vyvodzovať sankčnú zodpovednosť len preto, že nemá eKasu. Daniari pripomínajú aj úľavy pre záhradkárov. Predajca, ktorý predáva na trhu vlastné nespracované ovocie, zeleninu či kvety menej ako 30 dní v roku, nepotrebuje živnosť, status samostatne hospodáriaceho roľníka ani eKasu.
Kde sa končí koníček a začína neoprávnené podnikanie
Finančná správa vo svojom stanovisku priznáva, čoho sa malí predajcovia v praxi najviac obávajú. Pri kontrole totiž nestačí len čestné slovo, že ide o príležitostný predaj. Inšpektori na mieste preverujú pravidelnosť a sústavnosť predaja, teda či sa predajca objavuje na zoznamoch obce opakovane, ďalej objem a rozsah tovaru, či množstvo vecí zodpovedá možnostiam domácej ručnej výroby, a tiež reklamu a marketing, teda či človek aktívne nehľadá zákazníkov na internete.
Ak kontrolór nadobudne podozrenie, že nejde o náhodný predaj, ale o systematickú činnosť s cieľom zisku, prípad posunie živnostenskému úradu ako podozrenie z neoprávneného podnikania. Na túto tenkú hranicu upozorňuje aj daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Ak niekto predáva svoje výrobky hoci za zanedbateľné sumy, ale robí to opakovane, napríklad trikrát do roka na rôznych jarmokoch, zákon to už môže vnímať ako podnikanie, pri ktorom absencia živnosti a evidencie tržieb znamená porušenie legislatívy.
Väčším problémom je hygiena
Daňové povinnosti však nie sú to jediné, čo predajcov trápi. Trhovníci v Lišove poukazujú na celodenný tlak kontrolných orgánov. Organizátor akcie a predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský tvrdí, že štátne orgány stratili zmysel pre primeranosť. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal.
Oprávnenosť týchto obáv potvrdzuje aj Finančná správa. Ak by chcela predajkyňa na trhu okrem ponožiek ponúknuť napríklad domáce medovníky, do hry vstupuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Slovenská legislatíva nepripúšťa predaj potravín upečených v bežnej domácej kuchyni bez schválenia prevádzky, zdravotného preukazu či dodržania hygienických noriem stánku. Rovnako Slovenská obchodná inšpekcia stráži označovanie cien, materiálového zloženia textilu či bezpečnosť výrobkov.
Tradície pochované pod paragrafmi
Hoci štát v reakcii na zrušenú vianočnú akciu zdôrazňuje, že za pletené ponožky nikomu pokuta z daňového úradu nehrozí, legislatívny chaos v praxi dosiahol svoje. Dvorský tvrdí, že dôchodcovia či ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si chcú pred sviatkami privyrobiť pár eur, si nedokážu všetky tieto pravidlá naštudovať a pripraviť sa na ne. „Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýta sa organizátor.
Podľa Dvorského sa podobný scenár odohráva naprieč celým regiónom. Komunitný život v malých obciach naráža na bariéru strachu a dedinské Vianoce sa namiesto vône ihličia a punču začínajú spájať skôr so strachom z paragrafov, inšpektorov a likvidačných pokút. „Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára Jakub Dvorský.
