Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie
Záchranár Matej Karlák tvrdí, že memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré v pondelok podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, je len teatrálnym gestom. Podľa jeho slov panické tlačidlo v sanitke záchranárom v teréne nijako nepomôže.
Len pár dní pred ministerskou tlačovkou sa udial ďalší, doteraz nemedializovaný prípad útoku pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Záchranár opísal, že pacient napadol jeho kolegu – nečakane ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky.
Incident sa podľa záchranára do médií ani pred políciu nedostal preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky.
Záchranári potrebujú iné opatrenia ako nemocnice
Karlák vysvetľuje, že záchranári v teréne potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa podľa vlastných slov mnohokrát bál o svoj život.
Zdravotnícki záchranári, ktorí sa pohybujú sanitkami, podľa neho z opatrení v memorande vypadli. Koncept panického tlačidla napojeného na bezpečnostnú službu či zložky označil pre terénne posádky za nereálny, keďže sanitka je neustále v pohybe a pri výjazde vstupujú do neznámeho a rizikového prostredia.
Výjazdy k miestam, kde došlo k zločinu
Záchranár uviedol, že vopred často nevedia, že sú privolaní aj na miesta, kde došlo k závažnému zločinu alebo vražde, a mnohokrát sa to zistí až na mieste. Ako príklad opísal výjazd k poraneniu krku, kde po príchode našli človeka s masívnym krvácaním a zranenia ukazovali, že ho niekto s najväčšou pravdepodobnosťou bodol do krku.
Spomenul aj prípad bezvedomia na ulici u ľudí bez domova, keď po začatí ošetrovania k záchranárom dobehol partner ženy a vytiahol na nich zbraň. Ak operačné stredisko vopred vie, že ide o útok nožom alebo streľbu, snaží sa podľa neho naraz s posádkou vyslať aj políciu.
Vlastné zásady bezpečnosti
Karlák opísal aj zásady, ktorých sa drží. Ak miesto nie je zabezpečené a vie, že tam môže byť útočník, zásadne tam nejde bez polície. Do cudzích obydlí nevstupuje tak, aby si zablokoval únikovú cestu, a dbá na to, aby za ním nikto nezamkol dvere.
Pri slovne agresívnych pacientoch si udržiava odstup a agresívnym ľuďom pod vplyvom drog či alkoholu sa nikdy neotáča chrbtom. K napadnutému človeku pristupuje tak, aby ho jasne videl spredu, keďže osoba v zmenenom stave vedomia by si pri dotyku zozadu mohla myslieť, že útok na ňu pokračuje.
Útok na centrálnom príjme
Záchranár spomenul aj nedávny ne medializovaný prípad, keď 21. októbra napadol pacient v nemocnici v Ružinove jeho kolegu. Išlo o osobu pod vplyvom drog, ktorá spočiatku ležala na nosidlách zafixovaná bezpečnostnými pásmi. Keď kolega pristúpil, aby skontroloval jeho stav, pacient ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul.
Podľa Karláka sa takéto prípady v médiách neobjavujú, pretože o nich nikto neinformuje. Útoky sa medializujú a riešia len vtedy, ak záchranár skončí práceneschopný alebo s trvalými následkami. Po incidente, keď agresor hrýzol Karláka do rukavice, posádka pokračovala ďalej v službe.
Status verejného činiteľa a návrhy riešení
Podľa Karláka by sa mal zdravotnícky personál povýšiť na úroveň verejného činiteľa, ako je to napríklad v Spojenom kráľovstve, kde útok na zdravotníkov prináša výrazne vyššiu trestnú sadzbu. Status chránenej osoby podľa neho nepomohol a za posledných päť či šesť rokov sa útoky len zintenzívnili.
Ako konkrétne riešenia navrhuje, aby mala posádka pri výjazde poznámku, že pacient bol už v minulosti agresívny, kamery v sanitkách a na uniformách, ochranné vesty či legálne obranné prostriedky, ako je paralyzér alebo slzný sprej. Reakčný čas polície býva podľa neho často 10 až 15 minút a záchranár je na mieste úplne sám.
