Kurzy sebaobrany pre sestry sú podľa odborárov absurdné, žiadajú systémové riešenia
Plánovaná bezpečnostná spolupráca medzi rezortmi vnútra a zdravotníctva má okrem iného zahŕňať aj školenie personálu nemocníc. Lekárske odborové združenie (LOZ) a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) pritom upozorňujú, že prevencia vo forme kurzov nemôže nahradiť bezpečné pracovné prostredie, za ktoré zodpovedajú štát a zamestnávatelia.
Odbory odmietajú presun zodpovednosti na personál
Podpredseda LOZ Peter Visolajský reagoval na stretnutie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorí podpísali spoločné memorandum. Jeho súčasťou má byť aj vzdelávanie zamestnancov nemocníc. Aj keď sa v oficiálnych dokumentoch kurz sebaobrany nespomína, Visolajský tvrdí, že v praxi bol tento nápad prezentovaný.
„Zdravotníci majú pacientov liečiť, nie sa pred nimi brániť. Nemôžeme od lekárov a sestier očakávať, že budú pri každom pacientovi pripravení brániť sa paralyzérom,“ uviedol Visolajský. Pripomenul, že priemerný vek zdravotných sestier na Slovensku je 55 rokov, a označil predstavu, že sa budú učiť brániť proti nožu či strelným zbraniam, za absurdnú.
Diskusia na sociálnych sieťach
Vyjadrenia odborárov vyvolali vlnu reakcií. V diskusiách pod príspevkom LOZ mnohé zdravotníčky upozorňovali na riziko, že v prípade incidentu by sa zodpovednosť preniesla na sestru, ktorá neabsolvovala kurz sebaobrany.
Žiadajú záchytky a posilnenie SBS
Podľa Visolajského môžu legislatívne zmeny pôsobiť preventívne, no nevyriešia situácie s pacientmi pod vplyvom alkoholu či návykových látok. Títo ľudia podľa neho patria do záchytných centier, ktoré na Slovensku v minulosti fungovali. Ich obnovenie by podľa neho ušetrilo peniaze zdravotníctvu a odbremenilo urgentné príjmy a detské oddelenia.
Odbory tiež navrhujú presun pracovníkov súkromných bezpečnostných služieb na najrizikovejšie pracoviská. „Nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou však je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú,“ uviedla predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká.
Nedostatok personálu zvyšuje napätie
Lekári aj sestry sa zhodujú, že dôležité je dodržanie personálnych normatívov. Nedostatok personálu predlžuje čakacie lehoty a zvyšuje napätie na chodbách. Kavecká upozornila na prax, keď má v nočnej službe celé oddelenie na starosti jediná sestra.
Podľa dát z minulého roka chýba na Slovensku približne 2 200 sestier a 800 lekárov. Takmer 40 percent sestier v nemocniciach má 45 až 54 rokov. Na dosiahnutie priemerného štandardu krajín Európskej únie by Slovensko do roku 2040 potrebovalo doplniť približne 77-tisíc zdravotníkov.
Panické tlačidlá a reálna možnosť obrany
Ako okamžité opatrenie sa navrhuje zavedenie núdzových tlačidiel pre zdravotníkov prepojených s bezpečnostnou službou. „Samozrejmosťou musí byť, že každý, kto pracuje na rizikových oddeleniach, bude mať pri sebe panické tlačidlo, ktoré bude prepojené na bezpečnostnú službu, aby pomoc prišla najrýchlejšie,“ vysvetlil minister zdravotníctva Kamil Šaško.
Záchranár Matej Karlák v rozhovore pre Aktuality.sk kriticky zhodnotil zavedenie panického tlačidla v sanitkách. Podľa jeho slov ide o opatrenie, ktoré samo osebe neprispeje k riešeniu problémov v záchrannej zdravotnej službe. Ako reálnu možnosť obrany spomenul vybavenie záchranárov legálnymi obrannými prostriedkami, keďže reakčný čas polície býva často 10 až 15 minút.
Memorandum a ďalšie rokovania
Ministri vnútra a zdravotníctva podpísali memorandum, ktoré definuje úlohy Policajného zboru aj oboch rezortov s cieľom zabezpečiť účinnejšiu prevenciu a rýchlejší zásah hliadok v nemocniciach. „V zmysle memoranda nastane oveľa intenzívnejšia spolupráca a výmena informácií, kontaktných osôb, bezpečnostných postupov, preškoľovania personálu,“ priblížil Šaško. Šutaj Eštok doplnil, že s výcvikom a inštruktážou zdravotníkov sú pripravení pomôcť policajní preventisti. Ďalšie kolo rokovaní sa má uskutočniť vo štvrtok.
Visolajský upozornil, že legislatívne zmeny sú len preventívne a v praxi nepomôžu, keď sa zdravotníkom pacienti vyhrážajú zabitím. „Tu nepomôže len sprísňovať zákony. My potrebujeme riešenia na to, aby nemocnice, pohotovosti, urgenty boli bezpečné prostredie,“ povedal.
Útoky na zdravotníkov
Univerzitná nemocnica Bratislava v polovici októbra zverejnila video, na ktorom opitý muž fyzicky napadol 23-ročnú sestru na urgente v nemocnici na Kramároch. Sestra mala zranenia v oblasti tváre a škrabance, polícia obvinila 63-ročného muža z Rakúska. Pred pár dňami napadol 34-ročný opitý pacient z Írska zdravotnícky personál na urgentnom príjme v bratislavskom Ružinove, pričom jednému zamestnancovi zlomil nos a druhému poranil ruku.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil opakované útoky za dôkaz systémového zlyhania ochrany zdravotníkov pri výkone povolania a je presvedčený, že samotná trestná represia problém nevyrieši.
