Progresívne Slovensko sa drží nad dvadsiatkou, Smer dobieha Republika. Čaká Slovensko maďarský scenár?
Podľa najnovších prieskumov by sa do slovenského parlamentu dostalo osem politických subjektov, pričom víťazom volieb by sa stalo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,2 percenta hlasov. Na druhom mieste sa umiestnil Smer-SD, ktorý by získal 17,3 percenta, a hnutie Republika pevne drží tretie miesto s podporou 13,6 percenta voličov. Tieto hodnoty jasne ukazujú, že politická scéna na Slovensku je dynamická a plná zmien.
Prieskum, ktorý realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia, ukazuje, že volebná účasť stúpla na 61,9 percenta, čo je najvyšší údaj za ostatných šesť mesiacov a signalizuje, že voliči sa čoraz viac angažujú v politickom živote krajiny. Progresívne Slovensko by v hypotetickom prípade volieb dokázalo obsadiť 36 mandátov, zatiaľ čo Smer-SD by získal 31 mandátov a Republika 25 mandátov.
Na ďalších miestach by sa umiestnili SaS s 7,3 percentami a Hnutie SLOVENSKO s Hlasom-SD, ktoré by obidve získali 7,1 a 7,0 percenta hlasov, zabezpečujúc si tak 13 mandátov. Demokrati so 5,8 percentami by obsadili 10 mandátov, zatiaľ čo KDH s 5,3 percentami by získalo 9 mandátov. Naopak, vládna SNS s 2,8 percentami a Maďarská aliancia s 4,2 percentami, spolu so stranami SME RODINA a Za ľudí, by ostali mimo parlamentu.
Inšpirácia z Maďarska?
Výsledky maďarských volieb, ktoré znamenali pád vlády Viktora Orbána po 16 rokoch, čo spôsobilo obrovský nával diskutovania v slovenskej opozícii, ukazujú, že podobný zásah je možný aj u nás. Politický analytik NMS Mikuláš Hanes však upozorňuje, že podmienky na Slovensku sa od tých maďarských výrazne líšia. Kým Orbána z vlády zosadila úplne nová strana Tisza, na Slovensku nie je pravdepodobné, že by sa objavil nový politický hegemón schopný zmazať súčasné opozičné strany.
Analytici považujú za málo pravdepodobné, aby podobný zvrat, aký sa udial v Maďarsku, mohol nastať aj na slovenskej politickej scéne. Doterajšie voľby sa na Slovensku už štyrikrát skončili zmenou vlády, pričom strana Smer-SD, pod vedením Roberta Fica, sa nedokázala vrátiť k svojej bývalej sile a stabilne dosahovala viac ako 40 percent, ako je to v Maďarsku.
Opozičné strany musia zmobilizovať svoje sily
Ďalším významný faktorom je, že opozičné subjekty musia efektívne využiť svoj potenciál. Takzvaná opozičná päťka (PS, SaS, Hnutie SLOVENSKO, Demokrati, KDH) má teoretický rezerv voľičov na úrovni približne 1,78 milióna. Vláda, posilnená o hnutie Republika, má maximálny potenciál nižší, zhruba 1,65 milióna voličov. Prechod medzi silne polarizovanými tábormi môže byť determinovaný 214-tisíc váhajúcimi voličmi, ktorí sa rozhodujú medzi stranami z oboch strán politického spektra.
Ak sa zohľadní reálna ochota ísť voliť, ktorá sa pohybuje pod 62 percentami, päť opozičných strán by spolu získalo iba 1,23 milióna hlasov. Tento počet, hoci v minulosti zaručoval úspech pri zostavovaní vlády, už nemusí stačiť. Mnoho analytikov tvrdí, že ak opozícia plánuje uspieť, musí výrazne mobilizovať svojich nasledovníkov a presvedčiť nerozhodnutých voličov.
Republika na vzostupe, SNS čelí ťažkostiam
Vo volebnom potenciály sa ukazuje, že Progresívne Slovensko má najlepšie pozície s 26,2 percentami. Republika, ktorá zaznamenáva výrazný nárast, sa stáva akceptovateľnejšou voľbou a môže preberať voličov od Smeru i SNS. Na druhej strane, Smer-SD sa začína ocitať na stropnej hranici s 21,1 percentami a SNS čelí vážnym problémom so svojim potenciálom klesajúcim na 5,2 percenta.
Prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý prebehol od 8. do 13. apríla 2026 na vzorke 1001 respondentov starších ako 18 rokov, odhalil dynamické zmeny v preferenciách voličov. Tieto zmeny predpovedajú intríg a nejasností v blízkej budúcnosti slovenskej politiky a pripravujú pôdu pre nové dynamiky a sily na scéne.
