Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom narazil na spor o Karabach v arménskej ústave

Marek
By Marek
2 Min Read

Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom narazil na ústavný spor

V súčasnosti sa pred uzavretím oficiálnej dohody o mieri medzi Azerbajdžanom a Arménskom ukazujú prekážky, ktoré súvisia s arménskou ústavou a nárokmi na Náhorný Karabach. Hlavným mestom Azerbajdžanu, Baku, prichádzajú hlasy, že po desaťročiach konfliktu je v súčasnosti skutočný mier, avšak s podmienkami. Baku požaduje zmeny v arménskej ústave, ktoré sa týkajú práve postavenia Náhorného Karabachu, aby mohlo dôjsť k podpísaniu konečnej dohody.

Požiadavky Azerbajdžanu na zmeny ústavy Arménska

Poradca prezidenta Ilhama Alijeva, Hikmet Hadžijev, uviedol, že pre Azerbajdžan je kľúčovým problémom preambula arménskej ústavy, ktorá sa zmieňuje o Náhornom Karabachu a historických požiadavkách na jeho zjednotenie s Arménskom. Tento aspekt ústavy Baku považuje za teritoriálny nárok a je presvedčené, že ak sa tento problém vyrieši, nebude už nič brániť uzavretiu trvalej mierovej dohody.

Pokrok vo vzťahoch medzi oboma krajinami

Hadžijev ocenil zlepšenie bilaterálnych obchodných vzťahov a priamych kontaktov medzi Azerbajdžanom a Arménskom, pričom poukázal na skutočnosť, že sa nachádzajú v reálnych podmienkach mieru, nie len na papieri. Ako príklad uviedol zvyšovanie dodávok azerbajdžanskej ropy do Arménska, čo naznačuje šírenie ekonomickej spolupráce.

Arménske referendum a politická situácia

Arménsky premiér Nikol Pašinjan už predtým avizoval plán usporiadať referendum o zmenách ústavy a predstaviť návrh do konca aktuálneho roka. Avšak, Hadžijev varoval, že samotné vyhlásenie referenda nemusí byť dostatočné, pretože Pašinjanova strana nemá v parlamente potrebnú väčšinu a opozícia, najmä proruské strany, by sa na tomto procese nemusela zúčastniť.

História konfliktu a súčasné rokovania

Konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, prevažne o Náhorný Karabach, majú korene v rozpade Sovietskeho zväzu a trvajúcich nepriateľstvách, ktoré od 90. rokov vyústili do vojen. Po dvoch ofenzívach Azerbajdžanu v rokoch 2020 a 2023 sa arménski separatisti museli vzdať kontroly nad touto autonómnou oblasťou. V súčasnosti je únia medzi Jerevanom a Baku zameraná na rokovania ohľadom mieru, pričom predchádzajúce dohody a texty na tomto poli stále ostávajú na stole.

Share This Article