Erik Kaliňák prezradil, prečo Smer zatiaľ nie je taký radikálny ako Republika
Europoslanec, podpredseda Smeru a šéf tímu poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák v diskusii v TA3 konštatoval, že Milan Uhrík profituje zo sklamania tých voličov Smeru, ktorí si želajú, aby Robert Fico postupoval „ráznejšie“. Zároveň vysvetlil, prečo tak premiér zatiaľ nekoná.
Radikálnejší postup by podľa neho mohol viesť k zastaveniu eurofondov a ku konfliktu o Plán obnovy, ktorý si päťmiliónové Slovensko nemôže dovoliť. Situácia by sa však zmenila, keby v Nemecku zvíťazila AfD alebo vo Francúzsku Marine Le Penová. Vtedy by sa podľa Kaliňáka pomer síl v Európe obrátil a Ficova vláda by mohla začať presadzovať to, čo dnes nemôže.
Nie z presvedčenia, ale zo strachu
Smer sa neusiluje brzdiť radikálne protiúnijové zámery z presvedčenia, ale zo strachu pred ich ekonomickými a politickými následkami. Nezastavuje ho úcta k záväzkom Slovenska v EÚ, ale vedomie, že vláda potrebuje európske peniaze, aby sa Smer mohol mocensky zreprodukovať.
Nejde teda o obavy z prekročenia hodnotovej hranice, ale o pragmatickú kalkuláciu s hranicou politickej priechodnosti doma a najmä v Európskej komisii. Erik Kaliňák dokonca úprimne pomenoval, čo by Smer v priaznivejšom mocenskom prostredí v EÚ urobil. Zrušil by REPowerEU, protiruské sankcie, Green Deal, povinnú migračnú solidaritu a podporu Ukrajiny. To sa vo viacerých podstatných bodoch prekrýva s programom Republiky a jej nemeckého partnera AfD.
Slabšia EÚ Slovensko neposilní
Republika a AfD spája odpor k prehlbovaniu európskej integrácie, nacionalizmus, odmietanie sankčnej politiky voči Rusku, odpor k vojenskej pomoci Ukrajine aj predstava zmeny EÚ na voľný zväzok štátov so slabými spoločnými inštitúciami.
Pre malé Slovensko by takáto dezintegrovaná Európa neznamenala väčšiu suverenitu, ale menšiu schopnosť chrániť a presadzovať svoje záujmy. Naša otvorená ekonomika je existenčne závislá od jednotného trhu, európskych fondov, spoločných pravidiel a od hospodárskeho vývoja v Nemecku a ďalších štátoch, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ.
Smer sa tak čoraz viac predstavuje ako nacionalistická a protieurópska strana, ktorá čaká na priaznivý krajne pravicový a protiúniový vietor z Nemecka a Francúzska. Zároveň však vláda Smeru oportunisticky využíva všetky výhody členstva v Únii.
Nebezpečná špirála Smeru
Kaliňákov výrok odhaľuje podstatu zápasu medzi Smerom a Republikou. Po odchode umiernenejších voličov k Hlasu sa Smer začal orientovať na radikalizovaného, proruského, protiukrajinského a protieurópskeho voliča, ktorého už nie je schopný nahradiť stredovým voličom.
Republika je však v tomto zradikalizovanom priestore autentickejšia. Nemusí obhajovať šestnásť rokov účasti Smeru na vládnej moci a niesť zodpovednosť za zlý stav štátu. Môže tvrdiť, že Fico síce radikálne rozpráva, ale keď má konať, zľakne sa Bruselu a straty eurofondov.
Smer má preto pred sebou nebezpečnú špirálu. Čím viac bude preberať témy a jazyk Republiky, tým viac ju bude legitimizovať. A čím viac ju bude legitimizovať, tým ľahšie môžu voliči dospieť k záveru, že je lepšie voliť originál než napodobeninu v podaní reprezentantov vládneho establišmentu.
S Republikou sa modernizovať nedá
Dlhodobá modernizácia krajiny predpokladá fungujúci právny štát, dôveryhodné inštitúcie, politickú predvídateľnosť, pevné ukotvenie v EÚ a NATO, prístup k jednotnému trhu a európskym zdrojom aj schopnosť priťahovať zahraničné investície.
Nedá sa plánovať premena Slovenska na modernú znalostnú ekonomiku a zároveň odovzdať časť vlády strane, ktorej politika by oslabila naše bezpečnostné ukotvenie, vzťahy s kľúčovými partnermi aj postavenie v Európskej únii.
Vláda s Republikou by znamenala zásadnú zmenu zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácie, dôveryhodnosti štátu a podmienok, v ktorých sa má dlhodobá vízia realizovať.
Prezidentove apely nestačia
Otázka znie, či si Peter Pellegrini vytvára iba politické alibi, aby raz mohol povedať, že varoval pred Republikou a radikalizáciou spoločnosti, alebo chce proti jej vstupu do vlády vytvárať skutočný politický tlak. Ak platí druhá možnosť, všeobecné apely nestačia.
Prezident by sa musel jednoznačne dištancovať od ideológie AfD, od jej predstáv o rozložení dnešnej Únie, ako aj od politiky Republiky. A svojmu bývalému Hlasu by mal jasne povedať, že spolupráca s Republikou je škodlivá pre stranu, Slovensko aj budúcnosť EÚ.
Inak sa môže stať, že kým prezident bude rétoricky varovať pred ďalšou radikalizáciou spoločnosti Republikou, Smer sa jej bude programovo aj štýlom politiky ešte viac prispôsobovať a Hlas jej bude otvárať dvere.
