Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták
Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Uviedol to Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov v relácii Na rovinu.
Podľa Hoštáka má štát približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať. Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, lebo inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.
Transakčná daň a prorastové opatrenia
Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Podľa Hoštáka sú podnikatelia nútení zvýšené náklady z tejto dane premietnuť do konečných cien tovarov a služieb. Ide o jeden z faktorov, ktorý prispieva k rastu cien na Slovensku.
Hošták označil transakčnú daň za nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a v Maďarsku. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa približne 350 miliónov. Škody na podnikateľskom prostredí a konkurencieschopnosti firiem sú podľa neho ďalekosiahle.
Najväčším rizikom je podľa Hoštáka nepredvídateľnosť podmienok podnikania, čo odrádza od rozširovania investícií aj od investovania do zamestnancov. Ako príklad uviedol firmy z automobilového priemyslu, ktoré sa rozhodli neumiestniť plánovanú investíciu na strednom Slovensku a odišli do Pobaltia.
Konsolidácia a úspory vo verejnej správe
Republiková únia zamestnávateľov predložila vláde zoznam konsolidačných opatrení s potenciálom takmer 6 miliárd eur, neskôr v spolupráci s odbormi zoznam s možnými úsporami takmer 2 miliárd eur. Podľa Hoštáka sa z toho zrealizovalo málo, s výnimkou štátnych sviatkov.
Počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe vzrástol za uplynulých 15 rokov o 100-tisíc, z 350-tisíc na približne 446-tisíc až 450-tisíc. Hošták navrhuje pri odchode zamestnancov do dôchodku tieto miesta neobsadzovať, ale rušiť.
Štát má podľa neho takmer tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorých mnohé by sa dali zrušiť či zlúčiť. Ako ďalší priestor na úspory uviedol centralizáciu nákupov, predaj štátneho majetku či adresnosť v sociálnom systéme.
Migrácia a trh práce
Hošták upozornil, že demografia pracuje proti Slovensku a o 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb. Dnes má Slovensko približne 2,6 milióna pracujúcich. Krátkodobým a strednodobým riešením je podľa neho zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín.
Ústredie práce hlási za august 138-tisíc neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi. Každý pracovník z tretej krajiny podľa Hoštáka automaticky prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane.
Mzdy a konkurencieschopnosť
Podľa Hoštáka by každý zamestnávateľ rád zvýšil mzdy, no mzda je súčasťou nákladov firmy. Ak by došlo k významnému nárastu miezd, výrazne by vzrástli náklady, museli by sa zvýšiť ceny a tovar by sa na trhu nepredal.
Náklady na energie pre firemný sektor sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ, dokonca vyššie ako v Nemecku. V druhom štvrťroku tohto roka mala Česká republika rast HDP 1,9 percenta a Poľsko 3,8 percenta.
Hošták tiež uviedol, že experti a manažéri odchádzajú do Česka práve kvôli vysokej dani z príjmov fyzických osôb, ktorá je 35 percent. Podľa neho je potrebné zjednotiť sadzby DPH a dane z príjmov, znížiť odvodové zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov a znížiť byrokratickú záťaž.
