Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom, no podľa analytika Pavla Havlíčka sa krajina od Ruska odkloniť nemôže.
Na jednej strane sa Bielorusko podieľa na hybridnej vojne pomocou balónov nad litovským územím či vyvolaním utečeneckej krízy na hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom. Na strane druhej sa snaží zbližovať so Západom.
Zlom prišiel na Valnom zhromaždení OSN, kde sa bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom. Cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029. Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou.
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski sa stretol s Ryžankovom prvýkrát približne po dekáde. Sikorski uviedol, že hovoriť o prelome by bolo príliš silné, no Minsk podľa neho ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
Donald Trump vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva práve z Bieloruska. Jedným z dôvodov je obchodná vojna medzi Kanadou a USA.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček.
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku mení najmä pri Poľsku a Litve. Slovensko má v tomto smere odlišnú pozíciu, keďže už v minulosti usilovalo o ekonomickú spoluprácu.
Bieloruský režim sa snaží susedov uchlácholiť. To, že vzťah Lukašenka a Putina nie je bezproblémový, potvrdzuje aj Havlíček: „To zovretie zo strany Ruska je Lukašenkovi a diktátorskému režimu pomerne nepríjemné.“
Exilová bieloruská opozícia upozorňuje na riziko, že Rusko môže opäť využiť bieloruské územie na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni vyhlásil, že tento krok neplánuje.
Havlíček pripomína, že Bielorusko má relatívne malý vojenský aparát a na vojne sa podieľa najmä podporou v podobe výcviku, logistiky či využívania svojho územia.
Podľa Havlíčka európske krajiny nie sú naivné. „Plnohodnotná normalizácia vzťahov je vlastne neprípustná a nie je na mieste,“ hovorí. Proces je podľa neho na začiatku a veľmi pozvoľný.
USA už v minulosti spájali zmierňovanie sankcií s prepúšťaním politických väzňov. Havlíček však upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno zamieňať, keďže európski susedia čelia inej bezpečnostnej situácii.
„Tie faktory, prečo je Bielorusko sankcionované, prečo je takto izolované aj z medzinárodnej ekonomiky, sa z európskeho pohľadu nezmenili,“ dodáva Havlíček.
