Urny prinášali priamo pred domy, volebné tímy sprevádzali ozbrojení muži
Voľby do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach Ukrajiny sa začali niekoľko týždňov pred oficiálnym termínom. Hlasovanie prebiehalo bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov, pod dohľadom ozbrojených vojakov a bolo spojené s predčasným zatváraním volebných miestností.
V okupovanej Doneckej oblasti sa hlasovalo aj na dvoroch obytných domov. V súkromnej zástavbe chodili volebné tímy s urnami od domu k domu. Podmienkou na vydanie hlasovacieho lístka bolo predloženie ruského pasu alebo dokladu, ktorý ho nahrádza. Iné spôsoby overenia totožnosti neboli povolené.
Šéf ruskej okupačnej správy v Doneckej oblasti Denis Pušilin začiatok hlasovania v predstihu odôvodňoval bezpečnostnou situáciou. Tvrdil, že poslanci Štátnej dumy budú na federálnej úrovni zastupovať záujmy obyvateľov Doneckej oblasti.
Na záberoch zverejnených 15. septembra bolo vidieť volebné tímy sprevádzané ozbrojeným príslušníkom ruských síl so zakrytou tvárou a automatickou zbraňou. Ruský portál Lapsha Media úlohu ozbrojencov vysvetľoval ako ochranu volebných tímov pred možnými útokmi dronov.
Hoci vo volebných miestnostiach pôsobili pozorovatelia, ich prípravu zabezpečovala Verejná komora Doneckej ľudovej republiky, ktorá je pod kontrolou okupačnej správy. Dostupné informácie neuvádzajú možnosť zapojenia nezávislých občianskych organizácií či opozície.
V okupovanej oblasti nebolo možné sledovať volebné miestnosti prostredníctvom videoprenosu. Predseda Verejnej komory DNR Alexander Kofman to odôvodnil bezpečnosťou a snahou zabrániť ukrajinskej strane zistiť polohu volebných miestností.
V takzvanej Doneckej ľudovej republike sa 20. septembra hlasovanie skončilo už o druhej popoludní, zatiaľ čo v Rusku pokračovalo do 20.00. Okupačná volebná komisia skoršie uzavretie odôvodnila bezpečnostnými rizikami.
Okupačné úrady deklarovali, že sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 81 percent evidovaných voličov okupovanej Doneckej oblasti. V Rusku bola celková účasť približne 59 percent. To, koľko ľudí skutočne odvolilo, sa nedá nezávisle potvrdiť.
Samotný počet ľudí, ktorí na okupovaných územiach reálne žijú, nie je spoľahlivo známy. Do evidencie môžu vstupovať aj ruskí vojaci či ľudia, ktorí sa do regiónu presťahovali z Ruska.
Rusko vytvorilo obvody aj pre mestá, ktoré nekontroluje
Na okupovanej časti Doneckej oblasti vznikli tri jednomandátové obvody – Makijivský, Donecký a Horlivský. Rusko do nich zaradilo aj Kramatorsk, Sloviansk, Pokrovsk a Dobropilliu, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny.
Do obvodov zároveň zaradilo aj mestá, ktoré obsadilo po roku 2022, vrátane Mariupola, Bachmutu či Avdijivky. Podobný postup uplatnili aj na okupovanej časti Luhanskej oblasti, kde vytvorili dva jednomandátové obvody – Luhanský a Alčevský.
Celkovo Rusko vytvorilo v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sedem jednomandátových obvodov. Z celkového počtu 450 poslancov ruskej Štátnej dumy sa 225 volí podľa straníckych kandidátnych listín a ďalších 225 v jednomandátových obvodoch.
Podľa experta na medzinárodné právo Andrija Michejeva samotné voľby nemôžu zmeniť právny status okupovaných území. Rusko prostredníctvom volieb pokračuje v praktickom začleňovaní okupovaných oblastí do svojich politických a štátnych štruktúr.
Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo voľby neuznávajú
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ukrajina neuznáva ani samotné konanie volieb do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach, ani ich výsledky. Hlasovanie organizované Ruskom nemôže meniť medzinárodne uznávaný status týchto území.
Po skončení volieb 21. septembra ukrajinské ministerstvo svoju pozíciu zopakovalo. Konanie volieb označilo za porušenie ukrajinského aj medzinárodného práva a uviedlo, že výsledky sú právne nulitné.
Ukrajinská Verchovna rada 17. septembra prijala výzvu adresovanú parlamentom a vládam zahraničných štátov, medzinárodným organizáciám a parlamentným zhromaždeniam. Vyzvala ich, aby organizovanie ruských volieb na okupovaných územiach odsúdili a neuznávali ich výsledky.
Európska únia uviedla, že konanie ruských volieb na dočasne okupovaných územiach odsudzuje a nebude uznávať ich konanie ani výsledky. K stanovisku EÚ sa pripojili aj ďalšie krajiny ako Nórsko, Island či Spojené kráľovstvo.
