Grigorij Mesežnikov: Putin tanky nepotrebuje. Na Slovensku má Fica
Socha sovietskeho maršala, ktorý plánoval vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, a nový ruský vojenský pridelenec v Bratislave sú politickým odkazom: Slovensko má opäť nájsť svoje miesto v područí Moskvy. Pri početných priamych útokoch Ruska na Slovensko sa Ficova vláda zdráha čo i len vysloviť meno útočiacej krajiny a radšej za všetkým vidí Ukrajinu. Demokratická opozícia musí ukázať, ako ochráni štát a jeho občanov pred ruským vplyvom. Nie zvyčajné veľké slová a sľuby, ako „zakážeme dezinformácie“, ale jasný plán a konkrétne činy.
Najsilnejším aktérom ruského vplyvu je Robert Fico
Podľa Mesežnikova je najsilnejším aktérom ruského vplyvu predseda vlády Robert Fico, členovia jeho strany, členovia vlády a ľudia, ktorí zaujímajú významné ústavné pozície. Ruský vplyv sa podľa neho presadzuje aj prostredníctvom mediálnej alebo kvázi mediálnej scény a platforiem, ktoré presadzujú ruské naratívy. Spomína aj niekoľko spoločenských organizácií, ktoré sa podľa neho dostávajú už na hranicu zákona, napríklad Brat za brata, napojený na ruský motorkársky náprotivok, ktorý je na sankčnom zozname EÚ za účasť na anexii Krymu.
Rusko by chcelo mať Slovensko ako satelit
Mesežnikov si myslí, že Rusko by chcelo mať krajinu, ktorá by v prípade Slovenska bola členskou krajinou Európskej únie a NATO, ale plnila by funkciu akéhosi satelitu Ruska. Formálne nemôžeme byť satelitom Ruska ako pred rokom 1989 členské krajiny Varšavskej zmluvy vrátane Československa. Vidíme, ako Rusko využíva to, že sme členská krajina EÚ a NATO, a pokúša sa cez vedenie našej krajiny presadzovať rozhodnutia v týchto dvoch organizáciách, najmä v Európskej únii.
Za vzťahmi k Rusku môžu byť ekonomické záujmy
Podľa Mesežnikova môžu byť za osobitnými vzťahmi časti slovenskej politickej scény k Rusku ekonomické záujmy. Ako príklad uvádza kauzy s dodávkami ruského plynu alebo ropy, keď predseda vlády v niektorých okamihoch absolútne nelogicky presadzoval, aby sme odoberali plyn a ropu z Ruska a iba z Ruska. V pozadí podľa neho môžu byť ekonomické záujmy, ak nie týchto ľudí priamo, tak „sponzorského prostredia“ v okolí vládnych strán.
V Bratislave je vyše štyridsať ulíc pomenovaných po ruských osobnostiach
Mesežnikov upozorňuje na pretrvávajúce stereotypy, pokiaľ ide o kultúrne väzby medzi Slovenskom a Ruskom. Ako príklad uvádza, že v Bratislave je štyridsať ulíc pomenovaných po predstaviteľoch ruskej kultúry, vedy a verejného života. Značná časť nemá so Slovenskom nijakú súvislosť, ale prežívajú, zdedené z komunistického obdobia. Pomenovania po zástupcoch západnej kultúry, ktorá nás väčšmi ovplyvňovala, nájdeme podľa neho veľmi málo.
Ruské umenie je do značnej miery prevzaté zo Západu
Podľa Mesežnikova samotná ruská kultúra, to, čo je považované za vysoké umenie, je fenomén devätnásteho a prvej polovice dvadsiateho storočia, ktorý mal v sebe predovšetkým kultúrny vplyv Západu. Literatúra, divadlo, hudba, výtvarné umenie, všetko, čo prináša ruskej kultúre punc kvality, je do značnej miery prevzaté zo západnej kultúry.
Odkaz sôch sovietskych maršálov
Mesežnikov považuje odhalenie sochy maršala Koneva pri Dukle za demonštráciu politického postoja trojitým smerom: voči Rusku ako prejav sympatií, signál obyvateľstvu, kam by sme mali smerovať, a odkaz našim západným spojencom. Maršal Konev bol podľa neho významným predstaviteľom ruského štátu, ale voči nám a našim spojencom pôsobil ako nepriateľ.
Januárové protesty a naratív o puči
Mesežnikov označuje januárovú reakciu vlády na masové demonštrácie tvrdeniami o údajnom puči za neuveriteľnú politickú katastrofu Slovenskej republiky spôsobenú jej vládou. K žiadnemu puču, k žiadnemu štátnemu prevratu podľa neho nedošlo ani sa neschyľovalo. Ľudia protestovali proti tomu, že Robert Fico navštívil Moskvu, porušil režim izolácie a ostrakizácie Vladimira Putina ako lídra agresívnej krajiny.
Opozícia musí ponúknuť konkrétny program
Mesežnikov vníma ako výzvu, že opozícii chýba bezpečnostná agenda a konkrétny prístup k ruskému či inému zahraničnému vplyvu. Namiesto sľubov typu „zakážeme dezinformácie“ by podľa neho mala komunikovať praktickejšie, konkrétnejšie a zrozumiteľnejšie. V zahraničnej politike sú podľa neho v podstate všetky relevantné opozičné strany jednoznačne za posilnenie spolupatričnosti so Západom, spolupráce s partnermi a kritické nastavenie voči Rusku. Toto treba rozmeniť na drobné – ako bude fungovať systém strategickej komunikácie, ako to bude vyzerať v jednotlivých zložkách výkonnej moci, kde sa ruský vplyv prejavuje najviac.
