Odborníci hodnotia plán vlády zvýšiť platy o 8,4 percenta
Kým mnohí zamestnanci v súkromných firmách pociťujú v čase zdražovania tlak na svoje peňaženky, platy v štátnej a verejnej sfére rastú v posledných rokoch výrazne rýchlejšie. Vláda navyše ohlásila ďalšie plošné zvyšovanie miezd o 8,4 percenta. Tento krok prichádza v období, keď Slovensko čelí rekordnému dlhu a prísnemu uťahovaniu opaskov.
Odborníci zhodnotili, či si štát takéto plošné rozdávanie môže dovoliť, či ide o nutnosť pre udržanie kvalitných ľudí v dôležitých rezortoch, alebo len o predražený politický populizmus z peňazí daňových poplatníkov.
Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, upozorňuje, že pokračovanie takéhoto vývoja bez zodpovedajúceho zabezpečenia jeho financovania nie je dlhodobo udržateľné, najmä vzhľadom na stav verejných financií a pomalý rast ekonomiky. Podľa neho treba rozlišovať medzi úrovňou miezd, ich rastom a celkovými mzdovými výdavkami verejného sektora.
Ani rýchlejší rast miezd vo verejnom sektore nemusí byť automaticky nežiaduci. V niektorých profesiách, napríklad v školstve či zdravotníctve, môže byť potrebný na získanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov alebo na odstránenie dlhodobého zaostávania ich platov. Ak v niektorých oblastiach verejného sektora chýbajú kvalifikovaní pracovníci a zvýšenie platov je opodstatnené, vláda by namiesto plošného zvyšovania mala tieto nedostatky riešiť cielene.
Samotné zvyšovanie platov by Kahanec za politickú korupciu neoznačoval. Ak sa však platy zvyšujú vo volebnom roku predovšetkým s cieľom získať voličov, ide skôr o politický oportunizmus či volebný populizmus. Z hľadiska dlhodobých záujmov spoločnosti býva takáto motivácia škodlivá a môže prerásť do hazardu s budúcnosťou krajiny.
Analytik Konfederácie odborových zväzov Anton Marcinčin uvádza, že výdavky na mzdy vyplácané slovenskou vládou patria v Európe medzi tie vyššie. V kategórii všeobecná verejná služba je balík miezd tretí najvyšší, na úrovni 1,8 percenta HDP v roku 2024. V kategórii verejný poriadok a bezpečnosť sme na siedmom mieste. V niektorých iných kategóriách naopak zaostávame.
Podľa Marcinčina je problémom pomerne veľký balík zle rozdelených miezd. S tým súvisí aj otázka, ktoré úrady si ako malá ekonomika môžeme dovoliť. Už skôr vyrokované zvyšovanie miezd vo verejnej správe vláda odložila na obdobie tesne pred voľbami, čo nie je šťastné. Riešením je zavedenie profesionálnej štátnej služby a audit miezd podľa jednotlivých kategórií.
Analytik spoločnosti XTB Ondrej Greguš považuje tento vývoj z dlhodobého hľadiska za problematický, najmä vzhľadom na nepriaznivý stav verejných financií a pomerne slabý rast produktivity slovenskej ekonomiky. Ak mzdy vo verejnom sektore dlhodobo rastú rýchlejšie než v súkromnej sfére, môže to vytvárať tlak aj na súkromných zamestnávateľov, ktorí musia o kvalifikovaných pracovníkov súťažiť.
V čase, keď Slovensko čelí vysokým rozpočtovým deficitom a potrebe konsolidácie verejných financií, nepovažuje Greguš plošné zvyšovanie platov za najvhodnejšie riešenie. Problémom nie je samotné zvyšovanie platov, keďže štát musí zostať konkurencieschopným zamestnávateľom, ale vytváranie nových trvalých výdavkov bez jasne zabezpečeného financovania. Ekonomicky rozumnejším riešením by bolo adresné zvyšovanie platov v oblastiach, kde štát zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov.
Samotné zvyšovanie platov vo verejnom sektore nemožno automaticky označiť za politickú korupciu, keďže ide o legitímny nástroj hospodárskej politiky. Ak by však hlavným cieľom opatrenia bolo získanie politickej podpory určitej skupiny voličov, bolo by presnejšie hovoriť o politickom populizme než o korupcii.
