Gröhlingove slová o 13. dôchodkoch pobúrili koalíciu
Predseda SaS Branislav Gröhling cez víkend vyriekol slová o 13. dôchodku, ktoré nenašli oporu takmer u nikoho. Nielenže si proti sebe poštval koalíciu, ale nepodporili ho ani vlastní partneri. Pre politickú scénu ide o veľmi pálčivú tému. Aktuálna koalícia, ktorá ho presadila, totiž vyštartuje po každom, kto začne hovoriť o akejkoľvek úprave.
Súčasný penzijný systém nie je udržateľný a deficit v Sociálnej poisťovni sa bude v najbližších desaťročiach prehlbovať, keďže do dôchodku pôjdu populačne silné ročníky. Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok predpokladá, že štát prostredníctvom 13. dôchodku vyplatí 916 miliónov eur.
Tvrdé opatrenie
S najtvrdším opatrením prišiel práve predseda SaS. Podľa jeho návrhu by polovica dôchodcov nemala mať nárok na 13. dôchodok. „Každý človek, ktorý má dôchodok vyšší ako medián, príde o 13. dôchodok,“ uviedol Gröhling pre portál 360tka.sk. Medián, teda hodnota, ktorá poberateľov rozdeľuje presne na dve polovice, je v súčasnosti zhruba 730 eur. Tento návrh by ušetril polovicu výdavkov na 13. dôchodky, teda 458 miliónov eur.
Líder SaS pôvodne spomenul sumu 500 eur, no to v prípade dôchodkov nie je medián. Napriek tomu sa tejto sumy neskôr chytili všetci jeho oponenti. Gröhlingove slová pobúrene kritizovali koaliční politici. „Dotklo by sa to 80 percent dôchodcov. Ak sa SaS dostane do vlády, takýto sociálny masaker čaká našich seniorov,“ reagoval na sociálnej sieti minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš z Hlasu.
Práve Hlas kampaňuje aj s tým, že ochráni existenciu 13. penzie. „Kto má dôchodok nad 500 eur, tomu liberáli a progresívci zoberú 13. dôchodok. Gröhling to povedal úplne narovinu,“ napísal zas minister financií Ladislav Kamenický.
Osamotený Gröhling
Gröhling tvrdí, že ľuďom len povedal pravdu. „Na 13. dôchodky nemáme peniaze, a preto si ich nemôžeme dovoliť vyplácať všetkým. Na Slovensku sú však státisíce dôchodcov, ktorí žijú na hranici chudoby. Týmto ľuďom budeme ako SaS cielene pomáhať,“ uviedol. Šéf SaS však pripúšťa, že s týmto návrhom je osamotený.
Predseda najsilnejšej opozičnej strany PS Michal Šimečka sa v nedeľu v diskusnej relácii TV Markíza Na telo od Gröhlingovho návrhu dištancoval. „Na 13. dôchodkoch sa dá ušetriť prostredníctvom adresnosti. Nebudem hovoriť od akej hranice, ale myslím si, že 500-eurový dôchodok je stále málo,“ povedal Šimečka.
Viliam Karas z KDH považuje túto tému za politickú pascu, preto sa nenájde politická sila, ktorá by 13. dôchodky zrušila. „Nebavme sa o tom, či rušiť, alebo nerušiť 13. dôchodky. Bavme sa o tom, ako ekonomicky naštartovať štát, aby sme dokázali postarať o staršiu generáciu, ale aj o mladé rodiny,“ myslí si Karas.
Systém potrebuje komplexnú zmenu
Uťať vyplácanie dávky pri konkrétnej hranici nie je dobré riešenie, poukazuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. „Potom sa vám stane, že dôchodca s dôchodkom 729 eur ich dostane 13 a ak má 731 eur, tak už len 12. Lepšie by bolo začať 13. dôchodok postupne znižovať povedzme od 30. percentilu a nechať ho vyklesať na nulu pri 70. percentile,“ vysvetľuje.
Škrty v 13. dôchodku, aké navrhuje predseda SaS, sú asociálne, hovorí analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč. Poukazuje na to, že aj zrušenie tohto transferu by malo vedľajšie vplyvy na ekonomiku. „Vplyv na výdavky Sociálnej poisťovne je, samozrejme, jasný, ale aký by to malo vplyv na spotrebu, chudobu domácností, zdravotný stav, sociálnu súdržnosť? To nevieme,“ hovorí.
Podľa Košča by sa téma dôchodkov nemala zužovať len na ten trinásty, ale mala by sa sústrediť napríklad aj na výzvy, ktoré prináša automatizácia.
Riziko chudoby
Dôchodcovia nepatria k skupinám ľudí, ktorí sú najviac ohrození chudobou, upozorňuje Šuster. „Oveľa vyššie riziko chudoby je medzi nezamestnanými ľuďmi či deťmi s iba jedným rodičom. Preto by obmedzenie 13. dôchodku takýmto spôsobom nemalo v zásade žiaden vplyv na počet ľudí v hmotnej núdzi ani na počet ľudí v riziku relatívnej chudoby,“ dodáva.
Sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová v rozhovore pre TA3 poukázala na to, že priebežný systém financovania dôchodku je vyčerpaný. „Proporcia príjmov na starobné dôchodky na Slovensku je taká, že 70 percent ide z odvodov, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ, a 30 percent zo štátneho rozpočtu. Vo všetkých krajinách je ten pomer naopak, lebo dávno urobili reformu,“ hovorí Radičová.
Priveľká diera
Šuster z rozpočtovej rady rovnako pripúšťa, že Sociálnu poisťovňu bude treba popri príjmoch z odvodov dofinancovávať aj z iných zdrojov. Aj keby sa totiž zrušili nesystémové prvky, ako sú 13. dôchodok, rodičovský dôchodok, nultá valorizácia, minimálne dôchodky nad hranicou životného minima, na vykrytie diery v systéme by to nestačilo. „Je veľa krajín Európskej únie, kde dôchodky sú trvalo financované aj zo štátneho rozpočtu. Problém udržateľnosti verejných financií potom budeme musieť riešiť znižovaním výdavkov v celom systéme,“ dodáva Šuster.
