Tanier dlhovekosti: Čo jedia ľudia v modrých zónach a ako to aplikovať v praxi

Marek
By Marek
5 Min Read

Tanier dlhého života: Čo jedia ľudia v modrých zónach a ako to uplatniť v praxi

Predstavte si „pilulku“, ktorá by znížila riziko kardiovaskulárnych ochorení o 30 percent, spomalila starnutie buniek a potenciálne pridala roky kvalitného života. A stála by nie viac ako nákup na trhu. Výskum naznačuje, že časť tajomstva dlhovekosti sa pravdepodobne nachádza na tanieri obyvateľov takzvaných modrých zón.

Vedci a vedkyne už desaťročia skúmajú modré zóny – regióny ako Sardínia v Taliansku, Ikária v Grécku alebo Okinawa v Japonsku, kde sa vyšší percentuálny podiel ľudí dožíva vysokého veku a zachováva si bystrú myseľ a vitalitu. Zatiaľ čo mnohí hľadajú riešenia v drahých doplnkoch stravy alebo omladzujúcich procedúrach, výskum poukazuje na stravu.

Napriek geografickým a kultúrnym rozdielom štúdie odhaľujú, že najväčšiu časť stravy v týchto oblastiach s vysokou dĺžkou života tvoria nespracované rastlinné potraviny ako strukoviny (fazuľa, šošovica, cícer), celozrnné obilniny, zelenina, orechy a zdravé rastlinné tuky. Obyvatelia Okinawy tradične jedia sladké zemiaky, Sardínčania sa nezaobídu bez chleba z kvasu.

Čo hovorí veda

Rozsiahla štúdia uverejnená v časopise The New England Journal of Medicine poukázala na to, že stredomorská strava obohatená o extra panenský olivový olej alebo orechy môže znížiť riziko závažných kardiovaskulárnych príhod približne o 30 percent. Výskumníci zdôrazňujú, že kľúčom nie je vyhýbať sa tukom, ale vyberať si kvalitné, prevažne rastlinné zdroje.

Výskum z Harvardu uverejnený v British Medical Journal zistil súvislosť medzi dôsledným dodržiavaním stredomorskej stravy a dlhšími telomérmi – ochrannými koncovkami chromozómov, ktoré sa s vekom skracujú a sú spojené s rozvojom chronických ochorení.

Výsledky rozsiahlych observačných štúdií naznačujú, že konzumácia približne 30 rôznych rastlinných potravín týždenne podporuje rozmanitejší črevný mikrobióm, ktorý je vo vede čoraz viac spájaný so zmierňovaním chronických zápalových procesov.

Ako strava ovplyvňuje bunky

Hlbší pohľad na túto tému poskytuje profesor Dr. Valter Longo, riaditeľ Inštitútu dlhovekosti na Univerzite južnej Kalifornie (USC) a autor knihy The Longevity Diet. Ako molekulárny biológ a biogerontológ sa už 30 rokov venuje štúdiu toho, ako živiny priamo ovplyvňujú gény starnutia.

Jeho práca uverejnená v časopisoch Cell a Cell Metabolism poukazuje na priaznivejšiu rovnováhu rastového hormónu IGF-1 – umiernený príjem živočíšnych bielkovín v strednom veku môže prispieť k nižším hladinám rastových faktorov, čo sa spája so zmiernením procesov urýchľujúcich starnutie buniek. Ďalším mechanizmom je stimulácia autofágie: keď telo nie je plne vyťažené neustálym trávením ťažkej stravy, vytvárajú sa podmienky pre prirodzený proces, pri ktorom bunky rozkladajú poškodené zložky a udržiavajú vnútornú rovnováhu.

Výzva 30 rastlín a 12-hodinový nočný pôst

Nejde o to, aby ste zo dňa na deň vzdali všetko, čo máte radi, ale aby ste do stravy pridali nové potraviny. Namiesto obmedzujúcich diét sa čoraz častejšie odporúča jednoduchý model obohatenia stravy.

Prvým krokom je rozmanitosť rastlín – snažte sa počas siedmich dní zjesť 30 rôznych rastlinných potravín. Patria sem všetky druhy zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, semien, orechov a čerstvých byliniek.

Druhým krokom je 12-hodinový pôst: medzi večerným jedlom a raňajkami si nechajte 12-hodinové okno, napríklad od 20:00 do 8:00. Tento nočný pôst dáva tráviacim orgánom čas na zotavenie a stabilizáciu metabolizmu.

Na začiatok môžete ráno pridať do kaše ľanové semienka, škoricu a vlašské orechy, čo sú už štyri rôzne rastliny. Na obed si pripravte polievku z mrkvy, zeleru, čierneho a bieleho cesnaku – ďalšie štyri druhy.

Odpoveď máme aj v našej tradícii

Na rastlinnú stravu nie sú potrebné exotické suroviny. Odborné odporúčania týkajúce sa správnej výživy od Srbského inštitútu verejného zdravia „Doktor Milan Jovanović Batut“ zdôrazňujú hodnotu sezónnych a miestnych potravín, ktoré prirodzene ladia s týmito vedeckými poznatkami.

Fazuľu a šošovicu možno použiť ako náhradu mäsa v dvoch jedlách týždenne – pripravené s miernym množstvom oleja a bez ťažkých mäsových spracovaných potravín sú vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín a vlákniny.

Kyslá kapusta a nálev z nakladania kapusty sú vynikajúcim zdrojom probiotík a vitamínu C počas zimných mesiacov, ktorý priamo podporuje zdravie čriev. Domáce vlašské orechy patria medzi najlepšie rastlinné zdroje kyseliny alfa-linolénovej (ALA, omega-3 mastná kyselina), ktorá chráni krvné cievy a mozog.

Fakt týždňa: Hrsť fazule dodáva život

Rozsiahle metaanalýzy uverejnené v časopise The Lancet ukazujú, že denný príjem iba 100 až 150 gramov varených strukovín – jedna malá šálka fazule, šošovice alebo cíceru – súvisí so znížením rizika predčasnej úmrtnosti zo všetkých príčin o 7 až 8 percent.

Share This Article