Literárny svet Ján Cígera
Ján Cíger, známy ako Jano Cíger z Mädokýša, nesie na svojich pleciach hrdosť slovenskej kultúry. Predstavuje prepojenie medzi knihami a ich čitateľmi. V jeho antikvariáte sa literatúra stáva mostom, ktorý spojil generácie.
Jeho presvedčenie, že „keby nebola kultúra, tak nie je národ,” podčiarkuje zásadnosť slovenskej identity. Kultúra podľa neho nie je obmedzená len na divadlá a galérie, ale žije v bežnej medziľudskej interakcii, v každodenných rozhovoroch a vzťahoch.
V Cígerových slovách prevláda optimizmus. Věří, že knihy ostávajú dôležitým zdrojom poznania a inšpirácie, aj keď moderná doba vyžaduje nový prístup k literatúre. Nielenže predáva knihy, ale aj vďaka svojim cestám a besedám šíri kultúru medzi mladými.
Vznik a vývoj antikvariátu
Začiatky jeho literárnej cesty siahajú do čias, keď sa stal členom Literárneho klubu pri Turčianskej knižnici. Názov „Mädokýš” v sebe skrýva symboliku prameňa literárnych nápadov, ktoré kvitnú z košatého dedičstva. Cíger si uvedomuje hodnotu historickej kultúry a snaží sa ju udržiavať pri živote.
V antikvariáte sa stará o to, aby knihy dostali novú šancu. Exponáty z deciek do jeho rúk prichádzajú z rozličných zdrojov, mnohí dedičia mu ponúkajú zbierky zosnulých blízkych. Hlavný dôvod, prečo ho mnohí kontaktujú, je jeho schopnosť „oživiť“ literárne dielo a prepojiť ho s jeho vlastným životom.
Kultúrny prínos a hľadanie pokladu
Na otázku o poklese čítania medzi mladými reaguje s istou dávkou skepticismu. Vníma dnešných čitateľov ako zmiešanú skupinu, kde niektorí sa vracajú ku knihám z nostalgie, iní si ich kupujú pre dekoráciu. No i tak, táto zmes záujmov je pedantne cenná.
Jedným z jeho cieľov je presvedčiť mládež o tom, že literatúra má moc formovať myšlienky a názory, a že každá kniha je otvoreným oknom do inej reality. Pri príležitosti besied sa snaží predávať ideu, že čítanie nie je len hobby — je to životný štýl.
Kultúra na Slovensku a jej dynamika
Ján Cíger otvorene hovorí o potrebe zachovávať a zveľaďovať kultúru na Slovensku. S istou iróniou opisuje skeptikov, ktorí sa obávajú o úroveň kultúrneho diskurzu v spoločnosti. Pripúšťa, že vulgarita na sociálnych sieťach je pre mnohých pohromou, avšak ešte stále verí, že skutočná kultúra a intelekt sa prejavia v hlbokých dialógoch.
Bez ohľadu na to, aký pesimistický pohľad sa mu predostrie, Cíger zostáva optimistom. Snaží sa vyhľadávať kultúrne iniciatívy, ktoré posúvajú slovenskú kultúru dopredu. Akýkoľvek rozhovor môže byť kultúrnym zážitkom — to je jeho hlavný posolstvo.
Život medzi knihami a vzdelávaním
Zadanie Cígera ako príjemcu kultúry so zmyslom pre literatúru, zúfale ostáva v jeho krvných cievach. Vzdelávanie detí a starších občanov je pre neho dôležitou súčasťou. Dáva prístup k starému umeniu a ukazuje im hodnotu prepojenia kultúry s životným štýlom.
Podieľaním sa na besedách a aktivitách sa snaží vytvárať spoločenstvo okolo literatúry, kde sa každý môže cítiť zapojený. Hrebendovské putovanie, v ktorom Cíger nielen prenáša kultúru, ale aj bezprostredne oslovuje ľudí, ukazuje jeho schopnosť kombinovať tradíciu s modernými prístupmi.
