Veroni Gyenge: Tretí a druhoradí občania na Slovensku
V rozhovore s Veroni Gyenge, významnou slamerkou a aktivistkou, sa odkrýva hlboký pocit marginalizácie Maďarov na Slovensku. Gyenge sa nebojí odhalit, že Maďari žijúci na Slovensku sa často cítia ako druhoradí občania. Jej osobný príbeh ilustruje neustálu potrebu brať ohľad na svoje okolie, aj keď hovorí vo svojom rodnom jazyku. Takéto obavy prichádzajú z histórie, ale aj z prebiehajúceho politického napätia a intolerancie. „Musím sa obzerať, keď telefonujem po maďarsky,” priznáva Gyenge, čo je pre ňu neprijateľné, ale bohužiaľ realita.
Kritika politikov a pocit nespokojnosti
Gyenge otvorene kritizuje slovenských politikov, ako sú Ľudovít Ódor a Michal Šimečka, za to, že neberú vážne problémy maďarskej menšiny. Upozorňuje na ich neúspechy v zastupovaní maďarských občanov a hovorí, že aj keď sa niektorí jednotlivci snažia pomôcť, celkový pocit zástupnosti chýba. „Maďari na Slovensku majú pocit, že sú tretí-radoví občania, a to nielen kvôli našej identite, ale aj kvôli existujúcej queer menšine,” dodáva.
Felvidék: Identita a história
Gyenge vysvetľuje, ako pre ňu slovo „Felvidék” znamená niečo hlbokého a identitného. Odmieta, že by to bola snaha o zmenu hraníc, skôr ide o kultúrne a historické spojenia, ktoré sa nedajú len tak vymazať. „Benešove dekréty sú bolesťou, ktorú si néšeme vo svojej DNA,” priznáva Gyenge, a potvrdzuje, že mnohí Maďari na Slovensku žijú s touto traumou denne.
Život v strachu a vylúčení
V rozhovore sa dostáva aj k téme bezpečnosti. Gyenge otvorene hovorí o svojich skúsenostiach so segregáciou a lavírovaním medzi komunitou Maďarov a dominantnou slovenskou kultúrou. Rozpráva o svojich pocitoch, že ako queer žena sa cíti ešte viac vylúčená, a to jej situáciu len zhoršuje. „Cítim sa ako menšina v menšine a v podstate bojujem na dvoch frontoch,” hovorí. Uvádza, že keď sa objavia výroky o Benešových dekrétoch, jej strach len narastá a to je niečo, čo nie je možné ignorovať.
Odchod vs. zotrvanie
Gyenge sa dostáva k otázke odchodu zo Slovenska. Po roku aktívneho bojovania a frustrácie sa rozhoduje, že sa o odchode vážne zamyslí. Jej umenie a láska k slovenskému jazyku sú veci, ktoré ju stále držia. „Každý deň v ňom pracujem, milujem slam poetry, a to ma napĺňa,” hovorí, no uvedomuje si, že ak tu nebude cítiť podporu, jej miesto sa stane neudržateľným.
Potrebná otvorenosť medzi kultúrami
Gyenge zdôrazňuje, ako dôležité je vzájomné porozumenie medzi Slovákmi a Maďarmi. „Musíme sa začať počúvať navzájom, inak sa nikam nepohneme. Otvorenosť a ochota učiť sa o kultúre toho druhého je kľúčom k pokroku,” dodáva. Veroni Gyenge vyzýva k dialógu, empatii a k tomu, aby sa táto krajina stala miestom, kde sa všetci cítia doma, nie len niektorí. Jej slová sú výzvou na rozprávanie príbehov tých, ktorí sú často ignorovaní.
